zmenšiť zväčšiť text
Články
  • Farmár hľadá ženu, žena hľadá farmu, ja hľadám niečo pozerateľné

    Október 26th,2013 Posted in Články, Editoriál, Publicistika

    editorialS prichádzajúcou jeseňou nastáva v prírode ďalší pravidelný cyklus. No nielen v nej. Aj televízie majú svoje pravidelné cykly a práve na jeseň sa televízie vracajú k svojím predprázdninovým formátom – spúšťajú nové seriály s tými istými hercami a tie isté reality shows s novými protagonistami.

    Vyvolení, Farma, Farmár hľadá ženu, Mama ožeň ma, Modré z neba a tak ďalej, a tak ďalej. Samozrejme, nikto z nás ich nepozerá, ale tieto relácie akosi lámu rekordy sledovanosti. Len tak medzi nami, čitateľmi a novinárom, ja ich skutočne nepozerám.

    Konflikty spôsobené ponorkovou chorobou, chamtivosť, egoizmus, ľudská hlúposť ako výsledok cieleného výberu protagonistov a následné vysmievanie sa z nej či emócie s profesionálnym hyenizmom vybičované na hranicu spoločenskej únosnosti (a častokrát aj za ňu) v podaní Vila Rozborila väčšinu z nás priťahujú k obrazovkám napriek tomu, že navonok takéto praktiky neschvaľujeme.

    Samozrejme, treba akceptovať aj druhý názor. Tieto relácie lámu rebríčky sledovanosti, a z toho vyplýva, že ľudia tieto formáty vlastne chcú. Možno je to skutočne pravda. Ľudia sú tvory, ktoré sa radi vyžívajú v utrpení druhých. No prečo im to je ponúkané? Pre zisk. Vyššia sledovanosť = vyššia cena reklamy pre potenciálnych zákazníkov = vyššie tržby. Jednoduché. Otázkou je, kde sa nachádza hranica ponižovania a emočnej šikany, ktorá sa nesmie prekročiť? Existuje vôbec? Pretože s argumentom o sledovanosti, môžeme poskytnúť divákom súboj dvoch ľudí na život a na smrť, popravu väzňov v priamom prenose či obyčajné porno. A verte tomu, že tieto programy budú mať ešte vyššiu sledovanosť.

    Základná otázka, ktorú si máme pri reláciách tohto typu klásť je, ako chceme televíziu využívať. A ďalej, či je morálne, aby si zopár majiteľov najväčších médií zvyšovalo zisky rozširovaním mantinelov spoločensky prípustného verejného ponižovania a degradácie ľudskej dôstojnosti alebo sa zameriame na to, aby televízie slúžili v prvom rade k osvete, vzdelávaniu a informovaniu. K tej druhej možnosti je však potrebná väčšia kontrola zo strany štátu na úkor neobmedzenej slobody. Stojí nám teda úplná sloboda jednotlivca (v tomto prípade doslova niekoľkých jednotlivcov vlastniacich médiá) za to, aby sme dovolili inteligenčnú a morálnu degradáciu spoločnosti?

    Artur Bekmatov

Copyright © 2012 KROKY. All rights reserved. TOPlist