zmenšiť zväčšiť text
Články
  • Poslanec, ktorý padol za našu slobodu

    Marec 25th,2014 Posted in Články, Kroky do minulosti

    nt2Predstavte si poslanca, za ktorého by sme sa nemuseli hanbiť, poslanca, ktorého nepovažujeme za darebáka a parazita. Nájdete takého v súčasnom parlamente? Skúste si predstaviť poslanca, za ktorého by ste sa nielenže nemuseli hanbiť, ale ktorý by riskoval svoj život v boji za Vašu slobodu a v konečnom dôsledku by v tomto boji padol. Nemožné? Nie, presne takémuto politikovi venujem nasledujúce riadky.

    Pochod smrti v novembri 1944, kedy zdecimované armádne oddiely ustupovali hrebeňmi Nízkych Tatier si vyžiadal 84 obetí. Jednou z nich bol aj poslanec predmníchovského národného zhromaždenia za KSČ a komunistický novinár Jan Šverma. Jeho pôsobenie v SNP a okolnosti smrti ma začali zaujímať, preto netrvalo dlho a s tromi ďalšími kamarátmi, Jožom, Ivanom a Lacom, sme sa z banskobystrickej železničnej stanice vybrali na malý pochod na Chabenec venovaný Švermovi.

    Miesta nasiaknuté históriou

    Na konci októbra 1944 je jasné, že povstalecká Bystrica padne. Čas sa počíta na hodiny. Politické aj vojenské vedenie preto presúva svoje sídlo na Donovaly. Chaotický ústup však sprevádza bombardovanie luftwaffe a útoky Nemcov. V noci z 27. na 28. októbra vydáva generál Viest posledný rozkaz – rozpustiť armádu a prejsť na partizánsky spôsob boja. Nasledujúce ráno sa 1. česko-slovenská armáda vydáva aj s poslancami Hanusom, Laušmanom, Slánským, Švermom a vedúcimi predstaviteľmi KSS Husákom a Šmidkem cez Kozí chrbát na Prašivú. Počasie sa IMG_3160zhoršuje.

    Z obce Jasenie medzi Breznom a Banskou Bystricou sa ja, Laco, Ivan a Jožo vydávame na pochod. Na rozdiel od povstalcov v roku 1944 máme teplé a slnečné počasie. Už po niekoľkých metroch v lese zisťujeme, že celá oblasť je významným pamätníkom bojov SNP. Niekoľko tabúľ, vrátane kamenného pamätníka bývalej partizánskej nemocnice, nám postupne dokresľujú mozaiku predstavy toho, čo sa tu muselo odohrávať na prelome rokov 1944-1945.

    „Poľná nemocnica: Na tomto mieste po napadnutí jednotkami SS skončili svoju životnú púť neznámi partizáni,“ hovorí nápis na čiernom pomníku trčiacom z návršia vedľa chodníku.

    Po viac ako hodine prichádzame na Asmolovovu chatu. Práve tu sídlil hlavný štáb partizánskych jednotiek po zostupe z južných svahov Nízkych Tatier. Z diaľky pôsobí miesto tak, ako by ho partizáni opustili len pred niekoľkými hodinami – chata je v dobrom stave, neďaleko vidíme hroby partizánov, na ktorých ležia vojenské prilby. Keď prichádzame bližšie, zisťujeme, že vo vnútri chaty sa nachádza expozícia venovaná SNP, pred ňou sú umiestnené drevené stoly a lavičky. KROKY2_14Dávame si väčšiu prestávku na oddych, najedenie sa, preštudovanie mapy a načerpanie síl pred pokračovaním k Švermovmu pamätníku.

    Nezdravý Šverma niekoľkokrát odmietol počas ústupu z Donovál evakuáciu do Moskvy lietadlom. Medzitým aj Husák so Šmidkem schádzajú do údolia pokračovať v ilegálnom organizovaní práce KSS. Možnosť zísť z hôr má aj Šverma. Radistovi Smíškovi omrzli nohy a takisto opúšťa tisíc člennú skupinu, no poslanec odmieta opustiť zvyšok armády. Spod Prašivej sa na rozkaz Asmolova presúvajú zvyšky vojsk 3. novembra do Kľačianskej doliny na Solisko. Sú tu menšie salaše a kolibky, ktoré poskytnú partizánom útočisko na celý týždeň. 10. novembra sa vojsko, prenasledované nemeckými trestnými oddielmi, presúva na južné svahy Chabenca. Šverma je v tom čase už vyčerpaný, má horúčku, je zle oblečený a, navyše, mu zmizli topánky. Preto musí podstúpiť náročný pochod v cudzích, ktoré sú mu malé. Navyše už niekoľko dní sneží a mrzne.

    Poslanec zomiera za slobodu národa

    Počasie sa 10. novembra 1944 pod Chabencom zhoršuje ešte viac, vo výške viac ako 1 500 metrov nielen sneží a mrzne, no začína sadať hmla. Vojaci v neľudských podmienkach blúdia. Mnohí z nich, ktorí si sadnú, aby si na chvíľu oddýchli, sa viac už nepostavia…

    Šverma už nevládze kráčať sám, potrebuje pomoc vojakov, no ani tí už časom nevedia vysilenému poslancovi pomôcť. Zomiera. Až pri rozkladaní ohňov na začiatku lesa v hlavnom štábe zistili, že chýba aj Šverma. Spolu s ním našlo smrť na južných svahoch Nízkych Tatier 83 vojakov.

    nt3bPo viac ako hodine cesty lesom vychádzame na čistinu s výhľadom na hrebeň Chabenca. Kráčajúc po lesnom chodníku nás začínajú nahlodávať pochybnosti, či ideme správne, keďže žiadne tabuľky označujúce smer k Švermovmu pamätníku tu nie sú. Až po niekoľkých stovkách metrov nachádzame starú tabuľku označujúcu miesto Švermovho pamätníka. Tabuľka je evidentne staršia ako novembrový prevrat, lebo je na nej aj smer: „Jasenie JRD“. A skutočne, pri lepšom pohľade je na tabuľke rok 1984. Schádzame z „hlavného chodníka“ a po niekoľkých metroch prichádzame k mohutnému kusu skaly s červenou hviezdou na vrchu a ohradeného železnou ohradou. Sme na mieste.

    „Na južnom svahu Chabenca na „pochode smrti“ dňa 10. Novembra 1944 tragicky zahynul hrdina Slovenského národného povstania Ján Šverma,“ píše sa na kameni.

    Úcta a pokora sú slová najlepšie vystihujúce naše pocity na tomto mieste. Švermova novinárska zvedavosť a snaha byť priamym účastníkom historických chvíľ ČSR ho priviedla do srdca SNP. IMG_3255S vojakmi, komunistami a priateľmi zotrval v neľahkých časoch a niekoľkokrát odmietol odísť, napriek chorobe a útrapám, aj keď v ilegalite či v Moskve by bol možno užitočnejší. Len čestný človek s obrovským zmyslom pre povinnosť by bol ochotný podobnej obety. A práve v tom je rozdiel medzi poslancom Švermom a tými, ktorí tento post zastávajú po novembri 1989. A bola to práve ponovembrová politická lúza, ktorá dala odstrániť Švermov pamätník z Prahy, napriek tomu, že nemá nič spoločné s kontroverznými obdobiami dejín vlády komunistov. V očiach ponovembrových politikov sa previnil len jedinou vecou – bol komunistom do konca života.

    Slovensko je malé, no nádherné. Mnohí z nás to nevidia.

    Naša cesta však pokračuje ďalej, na vrch, pod ktorým Šverma našiel smrť. Na Chabenec. Mierne stúpanie postupne naberá na strmosti. Prechádzame kosodrevinou a práve vo chvíli, kedy na tom so silami už nie sme najlepšie a ochladzuje sa, keďže slnko začína zapadať, prichádzame do útulovne Ďurková. Tu sa občerstvíme a prenocujeme. Nasledujúce ráno vyrážame na Chabenec. Pohľad z 1955 metrov vysokého vrchu je nádherný – na jednej strane vidno komíny železiarní v Podbrezovej, no stačí otočiť hlavou a v diaľke sa belie hladina Liptovskej Mary. Kotliská, Dereše, Poľana… postupne prechádzame hrebeňom Nízkych Tatier. „Keď je dobrá viditeľnosť, človek môže dovidieť až do Maďarska na jednej strane a do Poľska na druhej,“ hovorí Laco počas krátkeho odpočinku.

    IMG_3253Ľutujeme, že malebnosť a nádheru Slovenska viac obdivujú zahraniční turisti ako domáci. Po ceste stretáme Čechov, Poliakov, Slovákov minimum. Tých je veľa až na Chopku. Vedie sem totiž nová lanovka a ako sa ukazuje, mnoho návštevníkov Nízkych Tatier dáva prednosť pohodliu. K východiskovej stanici sa privezú autom, pod Chopok sa vyvezú lanovkou, na samotný vrch vyjdú peši za päť minút, pokochajú sa a následne sa občerstvia v predraženej chatke pod vrchom. Domov sa vrátia lanovkou a autami.

    Navyše lístok na lanovku sa dá kúpiť len obojsmerný a len v dolnej stanici. Naše plánované uľahčenie si zostupu sa nekoná a dolu do údolia musíme zísť peši. Pod stĺpmi lanovky stretávame  starší český pár, ktorému sa jazda lanovkou zdala príliš drahá. Po tom, čo zisťujú, koľko je ešte pred nimi to vzdávajú.

    Napriek negatívnej skúsenosti na Chopku sme radi, že sme sa vydali na tento pochod. Z Liptovského Mikuláša sa vydávame domov – do Bratislavy, Turca, Košíc –  každý do iného kúta Slovenska.

    Artur Bekmatov

Copyright © 2012 KROKY. All rights reserved. TOPlist