zmenšiť zväčšiť text
Články
  • Boj o životy so skalpelom v ruke a láskou v srdci

    Júl 9th,2014 Posted in Články, Kroky do minulosti

    Veliteľ nemocnice MUDr. Juraj HenselHneď po vyhlásení Povstania začala pracovať Zdravotná správa veliteľstva Prvej československej armády na Slovensku so sídlom v Banskej Bystrici a prevzala pod svoju kompetenciu všetky zdravotnícke zariadenia na oslobodenom povstaleckom území. Pohotovosť povstaleckého vedenia zdravotníctva bola obdivuhodná na frontoch i v zázemí.

    Štátne kúpele Sliač sa stali vojenskou povstaleckou nemocnicou č. 1. Bola najväčšou nemocnicou na oslobodenom území s kapacitou tisíc lôžok. Nemocnica bola relatívne dobre vybavená zdravotníckym zariadením, obväzovým materiálom i liekmi. Na ten čas poskytovala nemocným a raneným nadštandardné zariadenie, ubytovanie a prekrásne prostredie kúpeľov. Na tento účel slúžili liečebné domy Slovensko, Bratislava, Detva, Poľana, Národný dom, Vaňový kúpeľ a hotel Bristol. Veliteľom nemocnice bol rozkazom menovaný nadporučík profesor MUDr. Juraj Hensel a vrchnou sestrou Eleonóra Hlubocká. V nemocnici boli vytvorené tri oddelenia – chirurgické pod vedením poručíka MUDr. Júliusa Slabeyciusa, rehabilitačné pod vedením MUDr. Eugena Hegyi a interné pod vedením MUDr. Jána Nováka (neskôr po oslobodení dlhoročného riaditeľa štátnych kúpeľov). Celkove v nemocnici pracovalo 12 lekárov a 8 medikov. Chirurgické oddelenie bolo v liečebnom dome Slovensko a Vaňový kúpeľ, kde bola zriadená rozsiahla improvizórna operačná sála. Nemocničný personál bol posilnený zdravotnými sestrami a členkami Červeného kríža zo Zvolena. Vyžadovala to situácia pri ošetrovaní stúpajúceho počtu ranených.

    Zdravotná sestra Zora Pavlondová spomínala : „Hneď v prvých dňoch Povstania som zamierila na Sliač. Inak to byť nemohlo. Skoro dva mesiace fungovania nemocnice som sa starala o pacientov. Služba trvala 12 až 14 hodín denne. Pacienti mali dobrú opateru, takú, ako sa patrí. Snažila som sa so všetkých síl“. Zdravotná sestra Zora Pavlondová bola sestrou bratov Veselovcov – Miroslava , Milana a Miloša známych príslušníkov povstaleckej armády.

    Od 12. do 22.septembra 1944 sa na Sliači liečili a odpočívali po vyčerpávajúcich bojoch pri Strečne a v Turci francúzski partizáni pod velením kapitána Georga de Lamirienna a jeho pobočníka profesora a spisovateľa René Picarda. Pri presune boli zvedaví, kde je Sliač. Tlmočník im musel povedať všetko čo vedel o kúpeľoch, minerálnych prameňoch, liečebných domoch a parkoch. Ubytovali ich v hoteli Bristol a nad vchod vyvesili francúzsku trikolóru. Vedenie a personál ich zahrnuli pozornosťou a ústretovosťou. V kúpeľoch absolvovali krátky výcvik aj 60 francúzskych mladíkov, ktorí utiekli z dubnickej zbrojovky. Pobyt francúzskych partizánov priťahoval pozornosť a zvedavosť miestnych obyvateľov a predovšetkým detí. O návštevy tiež nebola núdza. René Picard spomína na stretnutie s členkami Červeného kríža takto: „na stoloch bolo veľa chlebíčkov, koláčov a zákuskov. Naše hostiteľky nás núkali milým slovom a chceli vložiť celé srdce do tejto slávnosti usporiadanej na počesť Francúzov. V liečebnom dome Paláce – v prepychovej reštaurácii boli s nimi organizované stretnutia s predstaviteľmi štábnych dôstojníkov najvyššieho velenia 

    Liečebný dom Sliač

    povstaleckej armády, so slovenskými a ruskými partizánskymi veliteľmi ako aj s politickými činiteľmi Povstania. Upevňovala sa družba a priateľstvo v boji proti spoločnému nepriateľovi.

    Do sliačskej nemocnice privážali chorých a ranených zo všetkých povstaleckých frontov. Príčinou bolo zužovanie slobodného povstaleckého územia. Neskôr privážali aj ťažko ranených vojakov a partizánov z ostatných nemocníc sanitným vlakom. Sovietske velenie pomohlo riešiť nepriaznivú situáciu na odsun ťažko ranených sovietskymi lietadlami, ktorými sa prepravovala 2.paradesantná brigáda Československého armádneho zboru z priestoru Krosna. Lietadla nesmeli vypnúť motory a v priebehu niekoľkých minút museli byť z nich vyložené zbrane a zdravotnícky materiál. V zapätí sa do lietadiel umiestňovali ranení. To všetko sa dialo len v noci. Za intenzívnej leteckej premávky a lomozu motorov sanitné auta prevážali chorých. Na letisku panovala disciplína a dokonala súčinnosť so zdravotnou službou. Vzdušnou trasou bolo do Ľvova a Kyjeva presunuto podľa archívnych záznamov 780 pacientov. Časť ranených bola liečená v meste Batumi pri Čiernom mori. Chirurg MUDr. Slabeycius sprevádzal prvý transport na miesto určenia. Novým prednostom chirurgického oddelenia sa stal MUDr. Timko. Odsun ranených vzdušnou cestou bol ukončený 24.októbra. Počas Povstania od začiatku septembra do 25.októbra 1944 liečilo sa v kúpeľoch vyše dvetisíc pacientov. V tento deň prestala existovať vojenská povstalecká nemocnica v Sliači, pretože nemecká okupačná armáda ohrozovala len 5 km vzdialený Zvolen.

    Vedenie vojenskej nemocnice a všetok personál zo všetkých síl za dramatickej situácie zabezpečovali odsun ranených sanitným vlakom zo železničnej stanice Sliač do úľanského tunela, vzdialeného od Banskej Bystrice 5 km. Sanitným vlakom boli presunutí i ranení z banskobystrickej nemocnice. Osud ranených bol krutý. Ľahšie ranení sa dostali domov alebo k partizánskym skupinám ale stovky ranených z celého povstaleckého územia sa dostali do nemeckého zajatia. Pred Liečebný dom Slovenskoodstreľovaním tunela nemeckým delostrelectvom zachránila prítomnosť ranených nemeckých vojakov. V povstaleckých nemocniciach sa liečili i mnohí nemeckí vojaci. Slovenskí lekári a zdravotné sestry z princípu humánnych zásad pomáhali aj pri zachraňovaní života nepriateľských vojakov.

    Kto v súčasnosti si spomenie na lekárov a zdravotné sestry v službách SNP? Touto spomienkou na ich bezhraničnú obetavosť pri záchrane mladých životov, prebdených nociach nad ich lôžkami a odhodlaním riskovať vlastné životy vzdávame im hold a nehynúcu pamäť

    Juraj Bobor

Copyright © 2012 KROKY. All rights reserved. TOPlist