zmenšiť zväčšiť text
Články
  • Odhlasujú si Škóti nezávislosť?

    September 7th,2014 Posted in Analýzy, Články, Zo sveta

    24. júna 1314 sa odohrala bitka pri Bannock Burn. Signifikantné  víťazstvo Škótov nad takmer trojnásobnou anglickou presilou, ktorá sa stala míľnikom takzvanej Prvej škótskej vojny za nezávislosť a škótskej histórie vôbec. Zámok Stirling, škótska kráľovská pevnosť strategického významu, keďže „držala“ cestu na sever, Škótsku vysočinu, bol  obsadený práve Angličanmi, ale pod  škótskym obliehaním. Anglický kráľ Edward II, neochotný vzdať sa nároku na škótsky trón, zhromaždil obrovské vojsko, aby toto obliehanie uvoľnil, ale tento pokus zlyhal. Jeho armáda bola porazená v dohodnutej bitke menšou armádou Roberta  I.,  kráľa Škótska. Mnohí si ho budú možno pamätať zo známeho, i keď z hľadiska historickej vernosti viac ako len trochu odvážneho  filmu Statočné srdce, ako syna malomocného šľachtica,  spojenca Mela Gibsona, pardon, Williama Wallacea. 

    Vo filme otec, aby ochránil syna, a taktiež jeho prípadný nárok na trón v budúcnosti, zradí povstalcov Angličanom. V skutočnosti to bol syn, ktorý pre osobný prospech a výhodné manželstvo uzavrel mier s Edwardom I., anglickým kráľom, otec lepru nikdy nemal, a až syn, ako škótsky kráľ Robert I. na ňu umiera roku 1329. Aj takto menia nielen americké, a nielen filmy, históriu. 

    „Rovnako Škót ako Brit“

    700 rokov po tejto legendárnej udalosti sa má 18. septembra uskutočniť referendum s jedinou otázkou: „Malo by byť Škótsko nezávislou krajinou?“.  Symbolizmus v tomto prípade možno nebude len prázdnou náhodou okrúhleho počtu uplynulých rokov,  ale ako bolo poznamenané v britskej tlači, zástancovia nezávislosti od Veľkej Británie pravdepodobne dúfajú, že toto pripomenutie slávneho víťazstva Roberta I. nad Angličanmi rozvíri republikánske a vlastenecké nálady účastníkov.

    Téma referenda a dopad jeho výsledku v ekonomickej, sociálnej a politickej sfére pre samostatné Škótsko, či pre Úniu ako celok sa s prestávkami držala v záujme médií aj verejných činiteľov  celý rok. S približujúcim sa dátumom konania bol však zaznamenaný význačný pokles v počte ľudí na sever od anglických hraní , ktorí sami seba považujú za Škótov, tvrdí výročný prieskum  Škótskych sociálnych postojov.

    Britský denník The Independent uvádza pokles zo 75 percent v roku 2011 na súčasných 65 percent. Súčasne vzrástol počet tých, ktorí sa identifikujú ako „Briti“ z 15 percent na 23 percent počas tej istej periódy. Ďalším úderom pre kampaň za samostatnosť bolo, keď boli respondenti požiadaní zhodnotiť svoju národnostnú príslušnosť. Iba 26 percent uviedlo, že sú „viac Škótmi ako Britmi“. Je to najnižší výsledok za 32 rokov, čo bol tento prieskum vykonávaný, v roku 1992 to bolo 40 percent. Najpopulárnejšou odpoveďou bolo „rovnako Škót ako Brit“, s 32 percentami respondentov voliacich túto možnosť. Na radostnejšiu nôtu pre kampaň za nezávislosť zahral výsledok prieskumu BBC, kde 47 percent opýtaných uviedlo, že prípadná nezávislosť v nich zvýši hrdosť na ich krajinu. Iba 6 percent sa bude cítiť menej hrdými, a pre 40 percent to nebude predstavovať žiadnu zmenu. V ústrednej otázke referenda, či má byť Škótsko nezávislou krajinou, by 25 percent volilo Áno a 40 percent Nie. S 29 percentami ešte nerozhodnutých respondentov však výsledok referenda stále ostáva otvorený.

    Po troch storočiach šanca na zmenu

    Samotné Akty Únie medzi Škótskom a Anglickom, v podstate zákony upravujúce vznik a vzťahy krajín vo Veľkej Británii, boli odhlasované v roku 1706, po storočiach pestrých vzťahov. Do platnosti vstúpili 1. Mája 1707, keď bol sformovaný aj Parlament Veľkej Británie so sídlom vo Westminsterskom paláci. Angličanom veľmi záležalo hlavne na tom, aby si Škóti nevybrali iného panovníka, ako toho už sediaceho na britskom tróne. Škóti zasa mali seriózne „hlboko do vrecka“ po ekonomicky nešťastnom pokuse kolonizovať Panamskú úžinu v deväťdesiatych rokoch 17. Storočia. Vytvorenie únie nikdy nespočívalo na akejsi „bratskosti“ či „príbuznosti“ národov, ako v prípade napríklad nebohého Československa, hoci k jazykovej asimilácii došlo.

    Mnohé polozabudnuté, nespomínané, či pod koberček zamietnuté krivdy a rozdiely vo vnímaní vyplávali na povrch napríklad v dvoch televíznych debatách na tému nezávislosti Škótska. Diskutujúcimi boli Alistair Darling, líder prounionistickej kampane Better Together,  a predseda Škótskej národnej strany (SNP) a škótsky premiér Alex Salmond. Kým Alistair Darling bol všeobecne považovaný za akéhosi víťaza prvej debaty, v ktorej mu jeho sústredenie diskusie na to, akú menu bude nezávislé Škótsko používať, a či zostane v Európskej Únii, prinieslo ovocie v podobe Salmonových ťažkostí podať presvedčivé odpovede. Po druhej televíznej debate však ako víťaz na základe diváckych prieskumov vyšiel predseda SNP.  Darling bol kritizovaný pre používanie plochej demagógie, snahu navrátiť debatu k téme meny z prvej diskusie a často pre fakt že ako člen Labouristickej strany robí akéhosi „lokaja“ vládnucej Konzervatívnej strany a musí obhajovať aj v Škótsku veľmi nepopulárne pravicové „reformy“ školstva, sociálnej sféry a v posledných mesiacoch zdravotníctva , ktorými koalícia Konzervatívnej a Liberálnodemokratickej strany už pár rokov obšťastňuje verejnosť bez miliónov na zahraničných účtoch.

    Škótsky premiér Alex Salmond.

    Citlivou témou je aj oblasť verejného zdravotníctva, konkrétne britská National Health Service (NHS). Kým pred voľbami v roku  2010 David Cameron sľuboval, že Konzervatívna strana nebude robiť žiadne škrty v NHS, po voľbách sa to samozrejme zmenilo, a miesto sľubovaného skresania deficitu a zachovania NHS sa skresala NHS v hodnote 20 biliónov libier. Samotných prechmatov a „huncútstiev“ v podobe posúvania zakázok a zvýhodnených predajov pre tých donorov Konzervatívnej strany, ktorí našťastie podnikajú v zdravotníctve, je tiež viac ako dosť.  V roku 2012 premiér David Cameron vymenoval za Tajomníka pre zdravotníctvo poslanca za Konzervatívnu stranu, Jeremyho Hunta, osobu ktorá bola v roku 2009 spoluautorom knihy, volajúcej po zrušení NHS. Za verejné zdravotníctvo je zodpovedný človek, ktorý, jemne povedané, nie je jeho zástancom. Škótsky premiér verbalizoval aj obavy, že takzvaná „skrytá privatizácia NHS zadnými dvierkami“, ktorú umožnil kontroverzný Zákon o zdraví a sociálnej starostlivosti z dielne súčasnej koalície, a ktorá sa rozmáha v Anglicku, sa preplazí aj do Škótska. To by tiež bol jeden z dôvodov, prečo sa od Únie oddeliť.

    Čo sa týka  otázky meny, ani samotní zainteresovaní v tom nemajú jasno. Predseda SNP Salmond bol kritizovaný za domnienku, že aj v prípade, že by väčšina obyvateľov volila nezávislosť, Škótsku by bolo dovolené ponechať si libru šterlingov. Minister financií VB George Osborne dal najavo, že je veľmi nepravdepodobné,  že by to bolo nezávislému Škótsku umožnené. Aj bývalý premiér Gordon Brown sa vyslovil v zmysle, že Škótsko nemôže nútiť Spojené kráľovstvo do menovej únie proti jeho vôli. Menová otázka sa ďalej komplikuje záujmom prípadne novonezávislého Škótska vstúpiť do Európskej Únie, no bez eura. Ďalšími pichľavými problémami vyplývajúcimi z možného oddelenia dvoch krajín je napríklad veľkosť časti národného dlhu, ktorá bude zdedená Škótskom, samozrejme ropné ložiská v Severnom mori, jadrové ponorky britského námorníctva kotviace v škótskych námorných základniach, a mnoho ďalších, od závažných, až po malicherne sa zdajúce – či zostane britská kráľovná hlavou aj Škótska. Odpoveďou je áno, tak ako je hlavou štátu nezávislých krajín Kanady, Austrálie a Nového Zélandu.  Keďže mnoho zástancov škótskej nezávislosti je súčasne aj republikánmi, špekuluje sa, že úspešné referendum o nezávislosti by mohlo byť v krátkom čase nasledované ďalším referendom o monarchii.

    Neželaný príklad pre Európu

    Rozpoltenosť Škótov v otázke oddelenia sa dá ilustrovať aj na príklade dvoch prominentných škótskeuropeych osobností, predstaviteľa Jamesa Bonda Seana Conneryho, celoživotne podporujúceho myšlienku samostatnosti, ktorý sa vyjadril v zmysle, že príležitosť  na nezávislosť je príliš dobrá, než aby si ju mohli nechať ujsť. Na opačnej strane barikády stojí J.K. Rowlingová, autorka úspešnej série kníh o čarodejníckom učňovi, ktorá darovala jeden milión libier prounionistickej nadácii Better together. Tri najvýznamnejšie parlamentné strany Británie – Konzervatívna, Labouristická a Liberálnodemokratická, chcú Úniu udržať, škótska časť Strany Zelených sa chce od oddeliť, a každý si domyslí , aký je postoj Škótskej národnej strany. Referenda sa môže zúčastniť každý občan nad 16 rokov žijúci v Škótsku. To znamená, že približne 800 000 Škótov, ktorí žijú v iných častiach VB voliť nebude môcť, kým približne 400 000 ľudí z iných častí Británie môže.

    Zo zahraničných politikov sa vyjadril napríklad prezident USA Barack Obama, ktorý uviedol, že Spojené štáty chceli vidieť Veľkú Britániu „silnú, robustnú  a zjednotenú“. Mnoho európskych lídrov, najmä z krajín so separatistickými hnutiami, je otvorene nepriateľských voči škótskej nezávislosti ako precedensu. Španielsky premiér Mariano Rajoy, pravdepodobne s jedným očkom na katalánskych nacionalistoch, varoval, že nezávislé Škótsko nemôže automaticky očakávať členstvo v EÚ, a je dobré, ak to budú vedieť tak občania Škótska, tak aj všetci občania Únie.

    18.september môže byť pre obyvateľov Škótska významný, alebo vôbec. Ak si zvolia nezávislosť, ako prvé ich čaká asi veľká oslava. Po všeobecnom vytriezvení bude musieť byť vytvorená nová ústava, čo môže nejaký čas potrvať. Mala by nastoliť podmienky nezávislosti a vyriešiť niektoré pálčivé otázky zmienené vyššie. Škótsky premiér Alex Salmond sa vyjadril, že chce vyhlásiť Deň nezávislosti v marci 2016 a prvé nezávislé škótske voľby v máji.

    Brian Gardner z Glasgowskej pobočky Socialistickej strany Veľkej Británie nedávno uverejnil zaujímavé vyjadrenie: „Diskutujúc o referende tento týždeň, Sir Thomas Hunter povedal, „akokoľvek sa ľudia rozhodnú, my sa s tým vyrovnáme“ (Report, 20. august). A to „my“, ku ktorému prvý miliardár Škótska odkazuje, je skutočne iba pár ľudí čo vlastní túto krajinu. „To je demokracia“, uzatvára blahosklonne. V skutočnosti je to naopak, ale uhladene odhaľuje nedôležitosť referenda a podvod, ktorým je demokracia existujúca v rámci kapitalizmu.

    Z Veľkej Británie pre Kroky

    Peter Farkaš

Copyright © 2012 KROKY. All rights reserved. TOPlist