zmenšiť zväčšiť text
Články
  • Rok po Euromajdane

    December 18th,2014 Posted in Analýzy, Články, Zo sveta

    Škvrnda4Ukrajina i svet si len opatrne pripomínali, že uplynul už rok od začiatku druhého Majdanu, ktorý získal aj pomenovanie Euromajdan, lebo sa spája akoby s úsilím o pripojenie k EÚ, ktoré sa neskôr doplnilo aj o NATO. Stručné hodnotenie vývoja na Ukrajine za tento čas je mimoriadne ťažké, lebo je spojené s jednou z najväčších mediálnych manipulácií po rozpade bipolarity. Dopĺňa ju nevídaná vlna rusofóbie, ktorá zdá sa, sa ešte stále stupňuje.

    Mimoriadne ťažká sociálno-ekonomická situácia ukrajinského obyvateľstva, ktoré je jedným z najchudobnejších v súčasnej Európe, sa môže kedykoľvek kumulovať do ostrého vyjadrenia nespokojnosti. Takýto výbuch nie je vylúčený ani v blízkej budúcnosti, napriek tomu, že prebehli prezidentské aj parlamentné voľby a na prvý pohľad to vyzerá tak, že v ukrajinskej politike začali dominovať prozápadné sily. Ukrajina je veľký štát s mnohými sociálno-ekonomickými a politickými ťažkosťami a predstavovať si, že sa tam pomery po žiadnych voľbách nezmenia ako keby sme mávli čarovnou paličkou a ocitli sa v inom, novom svete.

    A tak aj rozhodnutie vlády N. Azarova spred roka o nepodpísaní asociačných zmlúv tesne pred vilňusským summitom EÚ sa stalo síce neočakávaným ale vysvetliteľným podnetom pre nové kolo protestov v Kyjeve. Väčšina protestujúcich považovala EÚ len za akýsi symbol, ktorý bol dôvodom na to, aby ukázali, že nesúhlasia s politikou elít, odtrhnutou od problémov každodenného života Ukrajincov. Tak ako postupne stratili podporu obyvateľstva všetci predchádzajúci prezidenti a vlády Ukrajiny od jej osamostatnenia v roku 1991, skončil aj prezident V. Janukovyč s premiérom N. Azarovom a nepomohlo ani poverenie vedením vlády S. Arbuzova.

    Piata kolóna v akcii

    Zasahovanie zo Západu, známe už z predchádzajúceho Majdanu – podpora protestov – nadobudlo paradoxný charakter. Do Kyjeva rýchlo prišli známe osoby z radov organizátorov farebných revolúcií, ktorých doplnili rôzni predstavitelia prozápadných a protiruských síl, ktorých nemožno považovať ani za stúpencov európskej integrácie, lebo ich pohľad sa zbožne upiera na veľkého brata za Atlantickým oceánom. Spomedzi všetkých možno ukázať na bývalého poľského ministerského predsedu J. Kaczyńskeho, ktorý doma platil za euroskeptika, ale v Kyjeve horlil za EÚ.

    Vývoj udalostí sa rozdelil akoby dvomi smermi, ktoré však navzájom súvisia. Prvým bolo to, čo sa dialo majdan10v Kyjeve a neskôr so rozšírilo aj do iných častí Ukrajiny. Druhý smer súvisel so zvyšujúcim sa záujmom Západu o zasahovanie do behu udalostí, ktoré je vedené evidentnou snahou škodiť Rusku. V týchto zložitých podmienkach vyvoláva otázky aj to, čo a prečo robí aj Moskva. Iste, aj na konaní Moskvy možno kdečo kritizovať, treba však zdôrazniť, že hlavnou príčinou zvyšovania medzinárodného napätia v súvislosti s ukrajinskou krízou – občianskou vojnou, ktoré sa už bežne označuje za novú studenú vojnu je Západ. Ide o EÚ, sa postupne objavuje rozdielnosť názorov na postup v ukrajinskej kríze. Ťaženie vedú   predovšetkým USA, ktorým v posledných mesiacoch začína aktívne pomáhať aj NATO.

    Z vnútropolitického hľadiska došlo k viacerým nejasným, racionálne ťažko vysvetliteľným krokom. Viackrát upadajúce protesty boli záhadne akoby umelo oživované. Kto vydal pokyny na kruté zákroky proti demonštrantom, ktorých aktivity už takmer končili, kto organizoval a zabezpečoval (zásoboval) protestujúcich v náročných zimných podmienkach? A nakoniec kto stál za mimoriadne rýchlou dynamizáciou udalostí koncom februára, keď po uzavretí dohody medzi prezidentom a opozíciou, ktorú potvrdili aj ministri zahraničných vecí Nemecka, Francúzska a Poľska, došlo náhle k zmene vlády, pri ktorej sa porušili zákony i ústava štátu.

    Udalosti v krajine prechádzali od búrlivých demonštrácií k postupnému narastaniu násilia, v ktorom sa začali používať aj ozbrojené prostriedky. Všetko to po začiatku antiteroristickej operácie prerástlo do občianskej vojny.

    USA a NATO preberajú iniciatívu

    Zo zahraničného hľadiska sa začala stupňovať angažovanosť USA, ktoré vystriedali nevýraznú EÚ. Uplatňovanie dvojakého metra nadobudlo nové dimenzie. To, pred čím sa Janukovyč výrazne vystríhal – nasadenie vojska proti protestujúcim, mohla nová vládna garnitúra so schválením Západu naplno realizovať – vraj, preto, aby sa zachovala celistvosť štátu. Západ prikročil k svojej obľúbenej politiky sankcií tentoraz voči Rusku, ktoré mali dosiaľ tri kolá, čím sa celá kríza výrazne internacionalizovala a získala aj výrazný ekonomický rozmer.

    Medzníkov bolo viacero a okrem nelegitímnej zmeny vlády, ktorá znamenala kvalitatívny zlom v zložení síl sa uskutočnili prezidentské a parlamentné voľby. Medzinárodné (geopolitické) následky malo referendum na Kryme a jeho opätovné pričlenenie k Rusku. začiatok protiteroristickej operácie a boje na juhovýchode, zostrelenie malajzijského lietadla a napokon uzavretie prímeria, ktoré je neustále porušované a počas ktorého zahynulo podľa správy OSN už takmer tisíc osôb.

    Rozširovanie rôznych fám o prítomnosti regulárnych ruských vojsk na Ukrajine vyústilo do medializácie nejasného pojmu hybridná vojna. NATO, ktoré je stále v hlbokej kríze sa pojmu chytilo a začalo horúčkovito hľadať nové spôsoby svojho reagovania v týchto podmienkach, ktoré vyúsťujú až do úvah o potrebe zmene jeho stratégie.

    Na Ukrajine už nie je len „obyčajná“ kríza – ale udalosti prerástli do čohosi ešte horšieho a ťažko opísateľného, čo sa spravidla označuje za občiansku vojnu. A s vládnou garnitúrou, ktorá vzniká po parlamentných voľbách je nemožné, aby sa situácia zlepšila.

    majdan6Nová politika so starými tvárami?

    Objavili sa síce nové politické strany, ale s mnohými starými tvárami a heslami. K realite postsocialistických štátov patrí prezliekanie politických kabátov, čo ukazuje na morálku a hodnoty tejto politiky. Situácia ani po parlamentných voľbách nie je jednoduchá a jasná. Uzavrela sa síce povolebná dohoda, ktorá prozápadným (protiruským) stranám zaisťuje väčšinu v parlamente, ale skutočný boj o moc medzi týmito hráčmi ešte len čaká. Viacerí experti poukázali na to, že dohoda sa podpísala narýchlo, aby bol k dispozícii po prílete viceprezidenta USA J. Bidena, ktorý sa od začiatku krízy na Ukrajine akosi často.

    Ako vždy po farebných revolúciách narastá radikalizmus a extrémizmus pravicového zamerania, kde sa objavujú aj bizarné figúrky. Neraz síce vzbudzujú ľútostivý úsmev na tvári, ale sú svojimi deformovaným neraz až sociálnopatologickým uvažovaním a konaním mimoriadne nebezpečné a spravidla zohrajú negatívnu úlohu v dejinách.

    A celkom na koniec dve širšie poznámky o tom, ako treba vnímať situácia na Ukrajine.

    Po prvé vyžaduje, aby sme videli, že kapitalizmus sa napriek všetkým svojim nedostatkom a deformácii dokáže neuveriteľne slizko prispôsobovať meniacej sa situácii a zneužívať pri tom najmä tých, ktorí sú slabí a chudobní.

    Po druhé ukazuje aj bezvýchodiskovosť antikomunizmu. Antikomunizmus však stále patrí k zbraniam kapitalizmu, ktorá sa používa pri manipulácii širokých vrstiev obyvateľstva. Napriek tomu, že hlavnou príčinou biedy, neporiadku a nestability na Ukrajine sú oligarchovia a osoby, ktoré prebiehajú z jednej politickej strany do druhej, práve tieto kruhy za podpory radikálov a extrémistov zvyšujú úsilie o to, aby sa zakázala komunistická strana.

    František Škvrnda

Copyright © 2012 KROKY. All rights reserved. TOPlist