zmenšiť zväčšiť text
Články
  • Básnik Laco Novomeský

    December 27th,2014 Posted in Články, Kultúra

    Novomesky_5Ak by sme mali Laca Novomeského, ktorého 110. výročie narodenia práve oslavujeme k niekomu prirovnať, jedinou adekvátnou osobou by bol Miroslav Válek. Nie svojim životom či osudom, ani nie poéziou, ale rovnakými otázkami: dá sa vôbec hovoriť o diele básnika bez ohľadu na jeho život? A dá sa hodnotiť? Ak je hodnotením áno, tak potom Novomeský bol jedným z najväčších slovenských básnikov minulého storočia.

    Ladislav Novomeský bol spočiatku predstaviteľom ľavicovej avantgardy v medzivojnovom období. Jeho tvorba, plná rôznych nálad, od intímnych, introvertných až trudnomyseľných, plných vzdoru i hnevu, až po sociálne orientovanú poéziu, určenú najmä ľudu, ho postavila na piedestál poetov nielen v básnickej skupine DAV, no stal sa tak prínosom i v celej slovenskej modernej literatúre. „DAV-isti“ založili svoj časopis v roku 1924. Boli to tvorcovia odovzdaní marxistickej ideológii, pôsobiaci v Komunistickej strane Československa. Významnými osobnosťami tohto združenia boli tiež Ján Rob Poničan, Daniel Okáli, prozaik Peter Jilemnický i básnik a prozaik Fraňo Kráľ. No pôvodne začínal, tak ako mnohí v Pravde chudoby, neskôr premenovanej na Pravdu.

    Sám Novomeský debutoval svojou zbierkou básní Nedeľa v r. 1927. Kniha obsahovala ilustrácie renomovaného a obľúbeného slovenského maliara Mikuláša Galandu. Už tu je vidieť, že Novomeský je zbehlým čitateľom v literárnej moderne a jeho tvorba sa neopiera, tak ako bolo zvykom, o prvky poetického archaizmu:

    „Priateľ si zapáli cigaru a vtipy si robí z noci a šera, ja jeho milenke s pátosom rozprávam preklady z Apollinaira, hoc veľmi dobre viem, že ju verš nijako nezaujíma…“

    Poeta si už týmto dielom získava veľký ohlas. No vzhľadom nato, že sa venuje aj politike, nie je pre neho poézia jedinou formou sebarealizácie. Ako člen KSČ je poverený v r. 1938 Ústredným výborom strany, aby viedol československú komunistickú tlač. No to sa nad Európou zdvíha temný tieň nacizmu, na Slovensku po rozdelení ČSR realizovaného klérofašistickým systémom. Tým pádom akákoľvek iná, ako profašistická, ľudácka či Andreja Hlinku a jeho stranu oslavujúca tvorba periodík zaniká a Novomeský sa dostáva do väzenia kvôli jeho štvavým článkom. V roku 1943, pri jeho osobnostnej nezdolnosti, sa spája s Husákom a Šmidkem a vytvárajú piaty ilegálny ÚV KSS. Neskôr sa zapojí i do SNP a ako člen predsedníctva SNR odlieta do Londýna rokovať s Benešom rovnako, ako i do Moskvy s komunistami. Ja osobne by som nechcel prirovnávať dané časy s dnešnou pseudodemokraciou, ale nemôžem sa sám zbaviť dojmu, že i dnešní komunisti sú neustále z mnohých strán napádaní ako kedysi a vlna obdivu ku klérofašizmu a nacizmu sa paradoxne opätovne zdvíha a je menej hanená, ako prosociálne myslenie a umelecká tvorba. Dostali sme sa do novej doby temna v mene pofidérnej a sprofanovanej slobody a demokracie? No nebudem špekulovať a vrátim sa späť k tvorbe Novomeského, i keď toto „zamyslenie na polceste“ má určite svoj zmysel a váhu…

     

    Temné časy vojny a bezprávia napokon básnik vystihol vo svojich veršoch:

    „Dobré je niekedy navštíviť minulosť, čo tvár má mŕtvu a nemú

    A pri tej mŕtvote riecť si, i to bola, to bola krása…“

     

    „…úzkosti ničivé! To nič v nich strašlivé je, to nič je strašlivé, nič v ničom stratené, ten plameň spaľujúci, ktorý nezahreje, ten plameň mrazivý, tie chladné plamene…“

     

    Ihneď po vojne, roku 1945, bol Novomeský poverený vedením rezortu školstva a osvety. V roku Novomesky_41950 obvinený z buržoázneho nacionalizmu. Bol uväznený a v roku 1955 podmienečne prepustený, neskôr rehabilitovaný, čo dokazovalo i to, že dostal cenu Klementa Gottwalda a titul Národného umelca. Sám chcel, aby jeho básne, i keď patrili  obsahom a formou určite medzi náročnejšie, boli pre človeka akousi súčasťou nedeľného sviatku. Preto nepoužíval zbytočný pátos a balast. Dokázal zaujať i tým, že v našej poézii uvádzal nové druhy postáv, ktoré neboli pre nášho čitateľa, takpovediac, dosiahnuteľné. Jednoducho dokázal na rozdiel od iných decentne prekvapiť, tak ako i zarmútiť, pričom stále nezabúdal na sociálnu tematiku. Dokázal to i v baladách, kde zachytil verše o smrti haviarov, ktorá bola zaznamenaná v štatistickom úrade. Vo svojich básňach bola tiež často cítiť istá životná rezignácia, čo je však umelcovi s tak hlbokou dušou a proľudským cítením typické. Napokon, skutočný umelec prechádza i temnými obdobiami života, ktorého horkosladké plody môžu inšpirovať jeho čitateľov.

    Vzhľadom nato, že bol zanietený komunista, najbohatšie informácie môžeme o ňom nájsť v zdrojoch zo šesťdesiatych rokov. Tu už mohol priamo komunikovať so svojimi čitateľmi a uverejňovať tvorbu nielen knižne, ale i prostredníctvom periodík ako Pravda, Rudé právo, Literární listy, Kultúrny život… Mnoho gratulácií od čitateľov získal práve za Štátnej ceny Klementa Gottwalda a tiež spomínanému titulu Národného umelca, získanému pri príležitosti jeho 60. narodenín.

    A čo povedali o Lacovi Novomeskom tí, ktorí poznali jeho i jeho dielo?

    „Humanista v pravom slova zmysle slova vnímal novodobé Slovensko netradične, bez provinčných koncepcií, moderne, v rozmeroch svojho komunistického svetonázoru“ (Valér Peťko)

    „Do vysokého veku v ňom zostalo čosi chlapčenské, hravé a bezprostredné, čo spomínajú aj jeho rovesníci.“ (Vojtech Mihálik)

    „Ako málokto porozumel národných dejinám: tak dobre im porozumel, že sa rozhodol zmeniť ich. A práve to porozumenie národnému spôsobilo, že Ďaleko presiahol slovenský i československý kontext. Nie slovami, ale politickou praxou, nie prázdnym gestom, ale vlastnou riskantnou skúsenosťou podpísal svoje internacionalistické zväzky.“ Vladimír Mináč.

    Celoživotne presvedčený komunista, básnik, politik, intelektuál a novinár zomiera v nie vysokom veku, 72 rokov, avšak na vážnu chorobu, v Bratislave. No naveky zostal žiť v srdciach a mysliach tých, ktorí majú radi skutočne kvalitnú, oduševnenú a hlboko ľudskú poéziu. Básnik, ktorému i jeho politickí odporcovia nemohli, nemôžu a nikdy nebudú môcť uprieť talent, kreativitu a ohromnú silu. Osobnosť, hodná úcty v medzinárodnom meradle, vždy verná svojim ideálom a získavajúca si srdcia obdivovateľov jemnocitom a hĺbkou toho, čo ľuďom z celého srdca venoval. Napokon, na mnohých fotografiách a maľbách je vidno, že práve Laco Novomeský musel byť človek distingvovaný, dobromyseľný a srdečný. Na ľudí takýchto rozmerov je nehodno zabudnúť. Sú našim národným pokladom.

    Dušan Janek

Copyright © 2012 KROKY. All rights reserved. TOPlist