zmenšiť zväčšiť text
Články
  • S Novomeským za obnovu povstaleckých ideí

    December 27th,2014 Posted in Články, Kroky do minulosti, Z domova

    kroky_1227. decembra uplynie 110 rokov od narodenia Ladislava Novomeského – básnika, novinára, intelektuála, organizátora SNP, významného slovenského a československého politika.

    Ľudovú školu a gymnázium absolvoval v Budapešti, kde sa rodičia presťahovali za prácou. Po skončení prvej svetovej vojny sa rodina presťahovala do Senice. Vo vzdelávaní pokračuje na učiteľskom ústave v Modre a v roku 1923 nastupuje na Filozofickú fakultu UK. Už v mladosti sa prikláňa k ľavicovým myšlienkam. Začína publikovať v mesačníku Mladé Slovensko a v komunistických periodikách. V apríli 1925 vstupuje do KSČ a 1.mája odchádza do ostravskej redakcie Pravdy chudoby pod vedením K. Gottwalda. Tu sa začína jeho rozsiahle redaktorské a novinárske pôsobenie. V rokoch 1926 – 1939 bol zodpovedným redaktorom Pravdy, Proletárky, Rudého práva, Rudého večerníka, Tvorby, Halo novín, týždenníka Nová Svoboda, Slovenských zvestí a DAV-u.

    Redaktor-burič

    Svojim vzdelaním a ideovým zameraním sa zaradil už v dvadsiatych rokoch medzi vplyvné skupiny slovenských socialistických intelektuálov – Poničana, Clementisa, Jilemnického a Sirackého. Pri viacerých dlhších redaktorských pobytoch v Prahe nadviazal tiež úzku spoluprácu s Fučíkom, Halásom, Nezvalom, Sekaninom a ďalšími. Za svoju publikačnú činnosť bol viac krát pokutovaný a väznený. V zápase za presadenie marxistickej línie proti oportunistickej politike vedenia KSČ v rokoch 1927 – 1928 sa postavil Novomeský spolu s davistami na stranu K. Gottwalda do kampane „Od oportunistickej pasivity k boľševickej aktivite“. Táto línia bola presadená na V. zjazde KSČ v roku 1929.

    V tomto období sa Novomeský stáva významnou osobnosťou bojovníka proti buržoáznemu panstvu. Pevné miesto zaujal aj v básnickej tvorbe. Novomeský nikdy neustupoval od revolúcie ani od poézie, ale dialekticky ich spájal vo vyjadrení: „poézia revolúcie a revolúcia v poézii“ ako svoje vyznanie uvedené v básnickom diele „Vila Tereza“. Ide o názov sídla sovietskeho zastupiteľstva v Prahe, kde sa zúčastňuje prvýkrát recepcie na počesť desiateho výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie.

    V publikačnej činnosti a na verejných zhromaždeniach ostro pranieroval prechmaty policajného a súdneho aparátu ako napríklad streľbu do robotníkov v Košútoch, ale aj na ďalších miestach republiky, kde boli zastrelení demonštrujúci robotníci.

    Neskôr Novomeský na zhromaždeniach vystupuje za vytvorenie širokej fronty proti fašizmu. Novomesky_1V rokoch občianskej vojny v Španielsku organizuje pomoc republikánskej vláde proti pučistom vedených generálom Francom za rozsiahlej nemeckej a talianskej ozbrojenej intervencie. V júli 1937 odišiel do Španielska na bojiská interbrigadistov, aby v denníku Slovenské Zvesti informoval o priebehu bojov na katalánskom fronte a o účasti československých interbrigadistov. Zúčastňuje sa i medzinárodného zjazdu spisovateľov v Madride, ktorý sa postavil za medzinárodnú pomoc republikánskemu Španielsku.

    V ilegalite

    V roku 1938 stupňuje svoju organizátorskú a publicistickú aktivitu na obranu Československa v súlade s úsilím KSČ: „Dajte nám zbrane, dali sme si na ne!“ Po vytvorení Protektorátu sa presťahuje s rodinou do Senice. Od februára 1940 pracuje v obilnej spoločnosti v Bratislave a zapája sa do ilegálneho odboja. Po napadnutí ZSSR je väznený v Ilave aj s ďalšími komunistami. Situácia na frontoch sa vyvíja v neprospech Nemecka a to vyžaduje zmeniť taktiku KSS a dosiahnuť jej pôsobenie na celé územie Slovenska. V lete 1943 sa stáva spolu so Šmidkem a Husákom členom V. ilegálneho vedenia KSS. Jeho úlohou je obnoviť a usmerniť ilegálne komunistické skupiny odboja s orientáciou na prípravu ozbrojeného vystúpenia proti nemeckej armáde a tisovsko-tukovskému režimu. Situácia vyžaduje zjednotiť komunistické a občianske odbojové hnutia. Výsledkom tohto úsilia je prijatie Vianočnej dohody z decembra 1943 a zároveň vytvorenie Slovenskej národnej rady. Jej členom sa stal aj Novomeský, ktorý sa podieľa na koncipovaní dohody ako základného spoločného programu politického a ozbrojeného protifašistického boja.

    Počas SNP Novomeský v Predsedníctve SNR vo funkcii podpredsedu pracuje na zjednotení školstva, osvety a naliehavých zákonov na povstaleckom území. V polovici októbra 1944 odlieta ako člen delegácie SNR do Londýna, aby prezidenta E. Beneša, československú vládu a Štátnu radu informoval o politických cieľoch Povstania. Delegácia dosiahla uznanie SNR ako aj prísľub o novom usporiadaní pomerov v obnovenom Československu. Novomeský mal na výsledkoch rokovania najväčší podiel. Odmietol Benešovú koncepciu jednotného  československého národa. V rozhovoroch s prezidentom sa uviedol ako skúsený politik poznajúci vývoj česko – slovenských vzťahov v rokoch 1918 – 1939. Považoval za nevyhnutnosť budovať povojnovú republiku na rovnoprávnych vzťahoch Čechov a Slovákov. Dôsledne vychádzal z politického programu Povstania. Z Londýna odchádza do Moskvy a informuje moskovské vedenie KSČ o výsledkoch rokovania a celkovej situácii na povstaleckom území.

    V marci ako člen SNR odchádza na rokovanie do Moskvy o vládnom programe za účasti rozhodujúcich politických síl československej emigrácie. Delegácia SNR jednotne vystupuje k obhajobe svojbytnosti slovenského národa a k existencii slovenských národných orgánov tak, ako boli ustanovené v Povstaní. Má svoj podiel na tvorbe VI. kapitoly vládneho programu, ktorej ostalo pomenovanie „Magna a charta slovenského národa“. V apríli prednáša v Košiciach stanovisko SNR k vládnemu programu novej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov. Bol to program národnej a demokratickej revolúcie, ktorý vo veľkej miere vychádzal z politických cieľov SNR.

    Po vojne

    Po oslobodení sa Novomeský s vervou zapojil do budovania školstva, povznesenia kultúry a osvety. SNR ho menuje za povereníka školstva a osvety. Nadšenie z tvorivej činnosti ho neopúšťa a jej výsledkom sú veľké hodnoty. Po februári 1948 sa završuje jeho úsilie o jednotné školstvo, o nové vysoké školy a poštátnenie divadiel a múzeí. Patrí mu zásluha o vznik Slovenskej filharmónie, Slovenského ľudového umeleckého kolektívu a vznik slovenských profesionálnych divadiel. V roku 1949 napríklad vo Zvolene vzniklo profesionálne divadlo J.G. Tajovského. Jeho najvrúcnejšou túžbou bolo založenie Knižnice P. O. Hviezdoslava. To všetko sa udialo a stalo skutočnosťou pri príležitosti 5.výročia celoštátnych osláv SNP vo Zvolene. Na oslavách sa prvý raz prezentoval SĽUK. Bola to kultúrna žatva aj Novomeského, ktorý dosiahol, že v tisícových nákladoch bolo vydávané najlepšie literárne dedičstvo slovenských spisovateľov a básnikov, ktorým sa napĺňali ľudové knižnice v mestách, dedinách i v domácnostiach.

    Päť rokov vo väzení

    Novomesky_2Novomeského tvorivú prácu prerušila na IX. zjazde KSS v máji 1950 kritika buržoázneho nacionalizmu a spolu s G. Husákom bol označený za pôvodcu tejto ideológie. Na základe krivých obvinení v roku 1951 je vo vyšetrovacej väzbe do apríla 1954 a odsúdený na desať rokov väzenia. Pred Vianocami v roku 1955 je podmienečne prepustený z väzenia na Pankráci v Prahe a nasledujúceho roku je mu odpustený zvyšok trestu. V roku 1963 je stranícky a občiansky rehabilitovaný, čo mu umožňuje návrat do verejného života. Stáva sa vedeckým pracovníkom SAV. Aktívne sa venuje kultúrno-politickej publicistike vo viacerých redakčných radách. V roku 1968 všetky sily vkladá  na zdôvodnenie významu federatívneho usporiadania štátu. Odmieta tlaky takzvaných reformátorov na uprednostnenie demokracie pred federalizáciou pretože vidí obidva zápasy vo vzájomnej kontinuite. Jeho zásluhy o štátoprávne usporiadanie Československa na princípe federácie sú neodškriepiteľné. V auguste 1968 sa stáva členom Predsedníctva ÚV KSS a členom SNR. Volia ho aj za predsedu Matice slovenskej.

    Epilóg

    Za budovanie socializmu a kultúrnopolitické pôsobenie je mu udelený Rád K. Gottwalda, titul Hrdina ČSR, Leninov rád a čestný doktorát Univerzity Komenského. Za novinársku činnosť dostáva cenu Ľudovíta Štúra. V roku 1970 ho ťažká choroba vyraďuje z verejnej činnosti. L. Novomeský – erudovaný politik, veľký básnik, novinár a presvedčený komunista 4.septembra 1976 v Bratislave zomiera.

    Po roku 1990 predstavitelia novodobej prozápadnej pakultúry hodnotia Novomeského ako „nepoučiteľného komunistu“. Jeho dielo im nedopraje spánku, pretože vychádza zo socialistického nazerania na svet a vedie ľudí k humánnej spoločnosti, ktorá po ničivej vojne sa stala skutočnosťou. Nenechali na pokoji ani jeho busty v Banskej Bystrici či Košiciach, pretože provokovali skorumpovaných ničiteľov hodnôt skutočne ľudovej a národnej kultúry.

    Odkaz Ladislava Novomeského je živý a inšpirujúci pre všetkých, ktorí sa neboja vysloviť pravdu na existujúci stav sociálnej biedy, státisícov trpiacich ľudí a devastáciu kultúry slovenského verejného života. Životné dielo tohto velikána sprítomňuje jeho boj proti bezpráviu, odvahu a pripravenosť v revolučných dňoch SNP, jeho neotrasiteľnosť a silu v budovaní socialistického Slovenska. Napriek nepriaznivým zlomom v jeho živote zostal verný myšlienkam socializmu premieňajúc ich v ľudské hodnoty, ktoré štedro rozdával mládeži a ľuďom práce milovaného Slovenska.

    Juraj Bobor

Copyright © 2012 KROKY. All rights reserved. TOPlist