zmenšiť zväčšiť text
Články
  • Výročie agresie NATO proti Juhoslávii

    Marec 31st,2015 Posted in Články, Prečítali sme

    Uplynulo 16  rokov od  agresie NATO proti bývalej Juhoslávii. Pri tejto príležitosti Ministerstvo zahraničných veci Ruskej federácie vydalo nasledujúci komentár:

    „24. marca 1999 Organizácia Severoatlantickej zmluvy barbarským bombardovaním začala vojnu proti suverénnemu štátu – Juhoslovanskej zväzovej republike (JZR). Týmto aktom agresie boli hrubo porušené Charta OSN, Helsinský záverečný akt, všeobecne uznávané normy medzinárodného práva a rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o urovnaní v Kosove.

    Bombardovanie Juhoslávie, ktoré trvalo 78 dní, bolo demonštráciou jednostrannej mocenskej politiky NATO s jemu vlastným opovrhovaním základným princípom urovnávania sporov mierovými prostriedkami, spôsobilo bolesť a utrpenie ľudu krajiny.

    Podľa odhadov jednotky NATO odpálili na JZR celkom 2300 rakiet, zhodili 14 tisíc bômb (vrátane kazetových a s ochudobneným uránom). Pri leteckých útokoch zahynulo takmer 2. tisícky civilistov, vrátane detí, a mnohé tisíce ich bolo zranených. Tieto obete zástupcovia NATO cynicky nazývali „vedľajšie škody“. V období po vojenskom zásahu z obavy o prenasledovanie opustilo svoje domovy v Kosove viac ako 200 tisíc Srbov.

    Pri bombových útokoch boli zničené alebo vážne poškodené stovky ekonomických a infraštruktúrnych zariadení, zdravotníckych a vzdelávacích inštitúcií, historických a architektonických pamiatok, a tiež desiatky tisíc bytových jednotiek. Celkové hospodárske škody Juhoslávie dosiahli podľa rôznych odhadov 30 až 100 miliárd USD.  Závažnými boli následky na životné prostredie.

    Hlavným motívom konania podľa členov NATO bola snaha ochrániť kosovských Albáncov pred „utláčaním“ zo strany srbských orgánov a odvrátenie „humanitárnej katastrofy.“ V skutočnosti však cieľom operácie bolo podlomenie politického a ekonomického potenciálu Juhoslávie, ktorá presadzovala politiku nezávislého smerovania v regióne, s následným rozštiepením krajiny. Letecké údery boli naplánované bez ohľadu na výsledok medzinárodných rokovaní o otázke Kosova. Je príznačné, že hlavná vlna utečencov z Kosova sa vyvalila práve po začatí bombardovania.

    Varovania zo strany Ruska, vyjadrené v rámci zvolanej na jeho podnet  mimoriadnej schôdzi Bezpečnostnej rady OSN 25. marca 1999 o tom, že nelegitímne použitie sily zo strany členských krajín NATO nielen destabilizuje Balkán, ale tiež ohrozí existujúci systém medzinárodných vzťahov, neboli vypočuté.

    Po zbombardovaní Juhoslávie nasledovala vojenská invázia Spojených štátov amerických a ich spojencov v NATO pod neskrývane falošnými zámienkami a bez sankcie OSN do Iraku v roku 2003, ďalej cynické zneužitie rezolúcií 1970 a 1973 Bezpečnostnej rady OSN o Líbyi v roku 2011, kedy aliancia fakticky podporila jednu zo strán konfliktu.

    Celkové zameranie na bezohľadné zasahovanie do vnútorných záležitostí iných štátov bolo uskutočnené aj na Ukrajine, kde sa  pod vplyvom a s priamou podporou zo strany USA a EÚ vo februári 2014 uskutočnil protiústavný vládny prevrat, ktorý vyústil do tragických udalostí občianskeho konfliktu v juhovýchodnej časti krajiny. Bohužiaľ, mnohopočetné zločiny proti civilnému obyvateľstvu spáchané ozbrojenými oddielmi podliehajúcimi ukrajinským orgánom, hromadné vraždy a humanitárna katastrofa v Doneckom a Luganskom regióne vôbec nezaujímajú tých, ktorí svojho času boli „zúfalí“ zo situácie s  ľudskými právami v Kosove.

    Štáty, ktoré sa podieľali alebo podporili bombardovanie Juhoslávie v roku 1999, by si mali uvedomiť, že v súčasnom kontexte globálnej turbulencie je veľmi dôležité vyvodiť si správne ponaučenie z minulosti, zriecť sa praxe „dvojakého metra“, jednostranného a selektívneho výkladu noriem medzinárodného práva.

    Vyzývame našich partnerov, aby správne volili a rozhodli sa medzi krátkodobými politickými ziskami a strategickými záujmami budovania spoľahlivého systému európskej bezpečnosti, založenej na princípoch jej nedeliteľnosti, rovnosti a vzájomného rešpektovania záujmov. Samotná logika globálneho vývoja, spoločné pre celé ľudstvo výzvy a hrozby ako nikdy predtým diktujú nutnosť výlučne kolektívneho rozhodovania v rámci medzinárodných formátov.“

           24. marca 2015

Copyright © 2012 KROKY. All rights reserved. TOPlist