zmenšiť zväčšiť text
Články
  • Múzeum SNP si pripomína obete genocídy v Arménsku

    August 6th,2015 Posted in Články, Kroky do minulosti, Z domova

    Arménsko 1BANSKÁ BYSTRICAHosťom Múzea Slovenského národného povstania sa stal veľvyslanec Arménska Tigran Seiranian.  Ten pri príležitosti 100. Výročia začatia arménskej genocídy zahájil expozíciu, ktorá sa zaoberá tematikou, vo verejnosti, bohužiaľ, nie príliš pertraktovanou, hoci by jej v histórii mal byť venovaný omnoho väčší priestor. Návštevníci sa mohli oboznámiť s historickými skutočnosťami za pomoci tlačových artefaktov, nachádzajúcich sa vo foyeri kinosály múzea. Sté výročie tejto tragickej udalosti si pripomíname aj preto, že je  definovaná ako prvá oficiálne zaznamenaná genocída 20. storočia. Niektoré štáty však tento fakt neustále popierajú.

    Generálny riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev hovoril o tom, že genocída obyvateľov Arménska trvala niekoľko rokov, no eskalovala najmä počas obdobia prvej svetovej vojny, keď Turci zlikvidovali viac ako 1, 5 milión občanov žijúcich na arménskom území.“My si to jednoducho musíme pripomínať, je to akýsi predobraz toho, čo sa dialo v druhej svetovej vojne – genocída Židov, Rómov a Slovanov. Nakoľko Slovenská republika uznala tento akt za genocídu, je našou povinnosťou informovať ľudí,“ tvrdí Mičev.

    Tigran Seiranian osobne poďakoval Múzeu Slovenského národného povstania pri začatí tohto podujatia za jeho odborné spracovanie. Rovnako prejavil svoje potešenie z toho, že naša republika túto tému neignoruje a dôsledne sa jej venuje. Dôkazom toho je expozícia o skutkoch proti ľudskosti, rasovej a náboženskej neznášanlivosti. Ako sa tiež vyjadril, táto udalosť už upútala záujem viacerých štátov, ako sú napríklad Veľká Británia či Francúzsko.

    Vyvraždenie 1, 5 milióna obyvateľov oblasti Arménska Turkami počas rokov 1915 až 1918 bolo prvým neoddiskutovateľným a do archívov zaznamenaným masovým vyhladzovaním veľkej časti populácie, tiež označené ako Arménska genocída. Keď sa Turecko, vtedy nesúce názov Osmanská ríša stalo súčasťou I. svetovej vojny a bolo porazené, obvinilo bezdôvodne z tohto neúspechu Arménov. Ako akt pomsty preto realizovalo Arménsku genocídu. Komandá, tvorené najväčšími vyvrheľmi krajiny naverbovali armádne jednotky, definované ako „čete“. Tieto oddiely realizovali masové vysťahovanie obyvateľstva vo veľmi krutých podmienkach. Mnohí počas neho podľahli hladu, smädu či chorobám. Koncentračný tábor v Aleppe, do ktorého boli deportovaní sa stal okamžitým popraviskom pre mnohých z deportovaných. Tresty smrti sa nevyhli ani prominentom, často popraveným ešte pred prevozom do Aleppe. Preživších odviedli do Sýrskej púšte, do tábora Daj raz Zaur v Mezopotámii, a ak toto drastické martýrium vydržali, boli ponechaní v púšti, čo im nedalo najmenšiu šancu na prežitie. Niektorých z nich zaživa upálili. Monument, postavený na pamiatku týchto hrozných činov, postavený v septembri minulého roku v Dajr az-Zaur bol obeťou deštruktívnych chúťok extrémistických moslimov, zastupujúcich Islamský štát.

    Na tieto udalosti sa nahliada z rozličných uhlov. Najmä Turecko ignoruje termín „Arménska genocída“ a nehodlá sa za svoju minulosť Arménsku ospravedlniť. To, že danú udalosť prežilo len niečo viac ako pol milióna Arménskych kresťanov, pričom je pravdepodobné, že počet mohol do budúcnosti narastať, popiera. Je vôbec zázrakom, že pri takomto krutom zaobchádzaní s ľuďmi niektorí z nich zostali vôbec nažive. Podľa predstaviteľov Turecka prišlo o život „len niekoľko stoviek tisíc ľudí v dôsledku chaosu spôsobeného nutnosťou riešiť problém kolaborácie Arménov“. Exaktne za genocídu ju však označujú štáty ako Rusko, Kanada, Francúzsko, Litva, Poľsko, Nemecko, Taliansko, Grécko, Venezuela a Slovenská republika. Postoj niektorých krajín je voči tejto udalosti ešte nejednoznačný.

    (dj)

Copyright © 2012 KROKY. All rights reserved. TOPlist