zmenšiť zväčšiť text
Články
  • „Zákon na trestanie separatistov slúži aj na odstrašenie verejnosti, ktorá chce humanitárne pomáhať Donbasu.“

    Január 8th,2016 Posted in Články, Rozhovory

    Miroslav Roháč je jeden zo Slovákov, ktorí sa zapojili do bojov na juhovýchode Ukrajiny na strane povstalcov z Donbasu. Ako hovorí, neľutuje jediný okamih strávený na Donbase a nový zákon z dielne Smeru umožňujúci stíhať aj bojovníkov odštiepeneckých regiónov vníma skôr ako prostriedok na zastrašenie snáh o humanitárnu pomoc zo Slovenska.

    rohac5

    Roháč počas bojov na Donbase.

    Začiatkom leta 2014 ste sa rozhodli bojovať na strane povstalcov z Donbasu. Prečo? Čo bola “posledná kvapka”, ktorá rozhodla o tom, že odídete zo Slovenska?
    Pomyselnou poslednou kvapkou boli udalosti v Odesse, ale istý čas mi ešte trvala príprava na cestu. A prečo? V každom z rozhovorov neustále opakujem jednu dôležitú vec : Žiadna vláda si nesmie dovoliť použitie armády proti svojmu vlastnému národu.To, čo sa udialo a deje na Donbasse nie je nič iné ako testovanie vojnovej doktríny USA, a teraz už aj NATO, a to je práve použitie armády v podmienkach, aké panujú na Ukrajine. Prijímanie posledných zákonných noriem europarlamentom a vládou SR je vo vzťahu k občanom naplňovaním tejto doktríny a smeruje k obmedzeniu práv a slobôd obyvateľstva. Tam, na Donbasse, sa nebojuje iba za slobodu rusko-jazyčného obyvateľstva. Tam sa bojuje za slobodu ľudí vo všeobecnosti! 

    Mohli by ste opísať situáciu na Donbase čase Vášho príchodu? Zaradili Vás do ozbrojených síl bez problémov?
    Situácia začiatkom júla 2014 bola viac ako zložitá. Padol Sloviansk a z územia DNR a LNR zostal iba úzky „rezanec“ v obkľúčení karateľských oddielov a ukro-armády. Ľudia v Donecku a okolí mali strach. Veľký strach. Možnosť emigrovať do Ruska tu bola, ale nie všetci s ňou aj počítali. Nechceli sa vzdať svojej zeme, svojích domovov. A ako ma prijali? Bez problémov to bolo…v zásade. Prvé týždne som však cítil nedôveru – veď som bol „NATOvec“. 

    Do augusta ste si prešli bojmi proti ukrajinskej armáde. Ako si spomínate na tieto chvíle?
    Radšej by som si na tie chvíle nespomínal… Stratil som v bojoch priateľov. Veľmi milých a dobrých chlapcov, ktorí chýbajú teraz svojím rodinám, a ktorí veľmi chýbajú aj mne. 

    rohac1

    Roháč v ukrajinskom zajatí.

    V bojoch o Ilovajsk ste padli do zajatia, kde Vám údajne vojaci zlomili rebrá. Zaobchádzali s Vami, ako aj s ostatnými zajatcami, dobre alebo zle?
    Údajne sa to dalo vydržať až na údajne zlomené rebrá, ktoré ma údajne ešte dlho boleli… (smiech) Možno by to údajne bolo aj veselšie, keby ma pri stene ilovajskej 14-tej školy boli celkom neúdajne odstrelili… So mnou ešte zaobchádzali relatívne dobre, ale v zajatí ešte bolo zopár vojakov DNR. Chlapci dostali aj za mňa… Popáleniny od ohorkov cigariet, dolámané rebrá, končatiny… Vtedy už ranu päsťou alebo obuškom ani nepočítate za útok… Vlastne môžem byť vďačný (a aj som) náčelníkovi štábu bataliónu „Donbas“ Vjačeslavovi Vlasenko za to, že moja tortúra sa tými zlomenými rebrami viac-menej zakončila. 

    Bitka o Ilovajsk však skončila víťazstvom povstalcov, rovnako ako bitka o Saur-mohylu. Na týchto miestach údajne prišli o život stovky až tisíce ukrajinských vojakov vinou nekompetentného velenia. Výsledkom bolo odstúpenie ministra obrany Heleteja. Pozdvihli tieto víťazstvá morálku na Donbase?
    Samozrejme! Od víťazstva pod Ilovajskom sa karta obrátila. Teraz sa VSU (skratka ukrajinskej armády pozn. red.) bojí armády DNR. Ale čo sa týka nekompetencie ukro-velenia: Pozrite sa na „kompetentných“ v ich vláde a hneď je všetko jasnejšie. Obyčajným Ukrajincom sa nechce ani zomierať za fašistickú vládu v Kyjeve. Velenie môže síce veliť, ale v poli rozhoduje odhodlanosť obyčajného pešiaka a to je to, čím VSU nedisponuje. Zato vedia buzerovať civilov a strieľať po nemocniciach a civilných sektoroch. Vlastne ani tu sa niet čo čudovať. Je to také americké… 

    Ktorý moment z Vášho pobytu na Donbase sa Vám vryl do pamäte najviac?
    Vydesený krik žien, keď im do dvora prileteli dva granáty z húfnice… Mrzla mi od neho krv v žilách. Alebo večer, kedy po prestrelke na blokposte nakladám telá padlých… Alebo ako sa pozerám na gejzír po výbuchu míny len pár krokov odo mňa… Nie! Myslím, že najviac mám v pamäti večer pri ohni, moji priatelia ešte žijú, smejeme sa, rozprávame si historky… 

    Z ukrajinského zajatia ste sa dostali v rámci výmeny väzňov. Kam viedli vaše prvé kroky na slobode?
    Ku svojim. Liečil som sa pri svojich spolubojovníkoch. Bol som síce na kontrole v nemocnici, ale môj stav nebol vážny. 

    rohac2

    Roháč s francúzskym dobrovoľníkom Ervanom Castelom a ruským básnikom Jurijom Jurčenkom v marci tohto roku.

    Odišli by ste na Donbas znovu?
    Chcete ma dostať do basy ? (smiech) Neľutujem jedinú sekundu svojho života prežitú na Donbasse a ak by to malo ľuďom tam pomôcť – áno!

    Nie ste jediný Slovák, ktorý odišiel bojovať na Donbas – podľa odhadov sa ich počet ráta v desiatkach. Čo by ste poradili chlapom, ktorý zvažujú odchod na Donbas k povstalcom?
    Tam je už v podstate všetko jasné. Doma Vás bude treba…

    Od začiatku nového roku platí novela trestného zákona. Vláda ho zmenila práve kvôli tomu, že definovala trest len za službu v cudzej, legálnej, armáde. Ak však SR vlády DĽR a LĽR neuznávala boli naši občania bojujúci na strane povstalcov nestíhateľní. Po novom sa trest vzťahuje aj na Slovákov bojujúcich na strane povstalcov. Ako vnímate tento krok? Zabráni Vám v prípadnom návrate na Slovensko?
    Nezabránil. A čo sa týka tohto zákona – nieje namierený len proti tým pár ľuďom, ktorí bojujú na strane DNR a LNR ale na zastrašenie verejnosti, ktorá si dovolila humanitárne pomáhať Donbassu. Odôvodňovanie tohto zákona a znenie hovorí samo za seba! Aspoň je vidieť, kam nás „ťahá“ vládnuca garnitúra. Ani ja a ani naši chlapci tam nie sú žiadnym bezpečnostným rizikom pre Slovensko a jeho občanov. Sú bezpečnostným rizikom pre despotických politikov, ktorí zneužívajú cez zákony svoju moc.

    rohac4

    Roháč na spomienkovom večeri v Moskve v marci tohto roku.

    Na Slovensku vznikla skupinka akýchsi “užitočných idiotov”, ktorí vytárajú zoznamy údajných propagandistických médií platených z Moskvy, agentov Ruska, pravidelne kritizujú aj vás – Slovákov bojujúcich na strane povstalcov, pričom si častokrát nevedia ani len overiť základné fakty dostupné v médiách. Napríklad bloger Ján Benčík, ktorý sa zoaberá pranierovaním názorovo odlišných ľudí, o Vás píše, že ste do Kyjeva prišli v júli tohto roku, no na Donbas v júni(!!), nehovoriac o tom, žna Ukrajinu ste prišli v roku 2014, nie 2015Čo si myslíte o tejto skupinke ľudí?
    Aj obmedzenosť je dar Boží… (smiech) Táto skupina ľudí pracuje iba s informáciami, ku ktorým sa dostane na internete, a ktoré sú neucelené a často nepravdivé. Ich osobné skúsenosti a celkový rozhľad sa rovná nule! Škoda ich aj obšírne komentovať… 

    Do parlamentných volieb u nás zostávajú necelé dva mesiace. Viac ako dvadsať strán opäť začína “oblbovať” voličov, aby na nich na nasledujúce štyri roky zabudli. Ako sa k voľbám staviate Vy – je Vám nejaký politický prúd blízky?
    Nie. Žiadny politický prúd by som nepreferoval, no fandím viac stranám, ktorých politika je založená na konštruktívnej spolupráci s Ruskou Federáciou a stranami BRICS. SMER ma sklamal už dávno a vlastne všetky strany v parlamente. Ani jedna z nich sa nevystríhala rôznych káuz. ktoré iba svedčia o hlbokom marazme nielen v politike, ale aj v spoločnosti. Možno dozrieva čas na ich úplnú výmenu, no či to bude už na jar – o tom rozhodnú Slováci. 

    Chceli by ste našim čitateľom niečo odkázať?
    Chcel by som im niečo popriať: lásku, slobodu, spravodlivosť! 

    Rozhovor viedol Artur Bekmatov

     

Copyright © 2012 KROKY. All rights reserved. TOPlist