zmenšiť zväčšiť text
Články
  • Prečo by mal mať štát záujem na správne nastavenej minimálnej mzde

    Júl 25th,2016 Posted in Články, Z domova

    n.kPred marcovými voľbami sa v našej krajine spustil tvrdý boj za platové podmienky. Štrajkovali zdravotné sestry, štrajkovali učitelia. I keď zlé postavenie nášho školstva i zdravotníctva nemožno spochybňovať, môžeme konštatovať, že sestry i učitelia sú ešte ako tak platení dobre. Tí, ktorí majú katastrofálne pracovné podmienky, vyjsť do ulíc ani nevládzu. Preto by mala vláda nielen zdvihnúť platy určitým sociálnym skupinám, ale zabezpečiť adekvátnu výšku minimálnej mzdy, rovnako tak aj jej dodržiavanie.

    Právo na dôstojný a slušný život
    Rôzne deklarácie ľudských práv ako i Ústava Slovenskej republiky zabezpečujú človeku právo na dôstojný a slušný život. Ten sa odvíja predovšetkým od existencie a výšky minimálnej mzdy, ktorá by mala pokryť všetko, čo človek nevyhnutne potrebuje – náklady na bývanie a energie, stravu, hygienu, cestovné náklady spojené s dochádzaním do práce, ako aj isté voľnočasové aktivity. Minimálna mzda by mala slúžiť na elimináciu chudoby v štáte a zabezpečiť, aby široké vrstvy obyvateľstva netrpeli núdzou. Rovnako ochraňuje pred nezamestnanosťou a platobnou neschopnosťou.

    Keď je minimálna mzda nastavená dobre a pokrýva reálnu cenu práce zamestnanca, ten má potom dostatok zdrojov jednak na už spomenuté základné potreby nevyhnutné pre dôstojný život, a rovnako i na nákup tovarov a služieb, čo priaznivo vplýva na rozvoj štátnej ekonomiky. Štát by mal mať sám o sebe záujem na tom, aby mali jeho občania dostatočné materiálne zabezpečenie v rámci trhu. Ak človek má peniaze, kupuje, a keď kupuje, viac sa vyrába, z čoho štát môže len prosperovať. Minimálna mzda teda čiastočne vplýva i na zabezpečenie obehu peňazí.

    Minimálna mzda by mala byť vyššia, ako dávky v nezamestnanosti
    Potreba minimálnej mzdy vyplýva i z potreby ochrany zamestnanca pred negatívnymi aspektmi trhu, a to konkrétne pred takou situáciou, kedy by človek v hmotnej núdzi robil danú prácu za podhodnotenú cenu. Pre bežného človeka sa môže zdať hodinová mzda 2,30 eura málo, no slobodná mamička s tromi deťmi bude ochotná pracovať na tej istej pracovnej pozícii i za 1,50 eura na hodinu, pretože je to jej jediná reálna možnosť zamestnať sa. A zamestnávateľ, prirodzene, obsadí pracovnú pozíciu tým, kto je ochotný pracovať za nižšiu mzdu, nakoľko je to pre neho bezpochyby výhodnejšie. Minimálnu mzdu môžeme teda vnímať ako ochranu pred svojvôľou zamestnávateľa a pred znižovaním ceny práce využívaním občanov v núdzi.

    Rovnako by mala byť výška minimálnej mzdy stanovená tak, aby svojou hodnotou presahovala podporu v nezamestnanosti, nakoľko to nebolo až tak dávno, čo dochádzalo k situácii, kedy bolo výhodnejšie nepracovať ako pracovať, čím dochádzalo k zaťažovaniu štátu. Čím väčší je odstup medzi čistou minimálnou mzdou a garantovanými sociálnymi dávkami, tým je väčšia motivácia ľudí hľadať si legálne zamestnanie, a to aj v zamestnaniach s nízkymi mzdami, nakoľko aj tie vedia pokryť väčšiu časť životných nákladov ako dávky v nezamestnanosti.
    Potreba minimálnej mzdy by mala byť tiež súčasťou koncepcie welfare state, teda sociálneho štátu. Welfare state je koncept vlády, v ktorej štát zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane a podpore hospodárskeho a sociálneho blahobytu svojich občanov. Koncepcia je založená na zásadách rovnosti príležitostí a spravodlivom rozdeľovaní bohatstva. Štát sa má usilovať o blahobyt svojich občanov, presnejšie o vybudovanie podmienok slušného života, ku ktorým patrí aj zavedenie minimálnej mzdy.

    Ozývajú sa i hlasy proti minimálnej mzde
    No minimálna mzda nie je prospešná len pre občanov, respektíve zamestnancov, ale aj pre samotných zamestnávateľov, aj keď sa všeobecne zvykne tvrdiť opak. Minimálna mzda zaisťuje rovnaké podmienky pre uplatnenie sa podnikov v konkurencii na trhu práce, čím sa eliminuje mzdový dumping. Minimálna mzda tiež slúži i ako časť diferenčného rámca. Predstavuje spodnú hranicu ceny práce, od ktorej sa následne odvodzuje výška miezd jednotlivých zamestnancov podľa ich kvalifikácie, výkonu, namáhavosti práce či zodpovednosti, ktorú za vykonanú prácu nesú.

    Napriek uvedeným skutočnostiam sa i naďalej ozývajú hlasy proti zvyšovaniu minimálnych miezd a minimálnym mzdám vôbec, hlavne zo strany zamestnávateľov. Tí argumentujú najčastejšie slovami, že minimálna mzda im spôsobuje vysoké náklady, teda odvody štátu, ktoré musia odviesť za každého zamestnanca. No v skutočnosti si túto sumu zaplatí sám zamestnanec, keďže ide o sumu, ktorú svojou prácou sám vyprodukuje.
    Minimálna mzda je nevyhnutná tak pre ochranu zamestnancov a občanov, ako aj pre prosperitu štátu a zdravú konkurenciu na trhu. No najdôležitejšia je samotná aplikácia minimálnej mzdy a dohľad nad jej dodržiavaním, keďže v súčasnosti často dochádza k porušovaniu Zákonníka práce.

    Nikol Kokiová

Copyright © 2012 KROKY. All rights reserved. TOPlist