zmenšiť zväčšiť text
Články
  • Zločiny banderovcov sú zločiny proti ľudskosti

    November 5th,2016 Posted in Články, Rozhovory

    seckar1Pavol Sečkár je predsedom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov siedmy rok. Počas tohto obdobia sa jemu a novému vedeniu podarilo zastaviť pokles členskej základne, zaviesť systém vzdelávania a prípravy funkcionárov a systémovo vyriešiť financovanie zväzu, pričom sa tiež snaží zastaviť vnímanie SZPB ako seniorskej organizácie a nahradiť ho vnímaním ako všegeneračnej organizácie.   

    Vo funkcii predsedu SZPB nepôsobíte prvý rok, mali ste určite nejaké plány, víziu ako viesť túto organizáciu. Keď sa na to s odstupom času pozriete, čo sa vám podarilo a aké úlohy ešte pred vami stoja?

    Keď som prišiel do funkcie, býval veľký úbytok členstva. Na zastavenie sme potrebovali isté podmienky. Preto sme spolu s poslancami NR SR, ktorí nám boli naklonení, pripravili zákon o odboji a postavení SZPB. Tento bol schválený v decembri 2013 s účinnosťou od 1. 1. 2014.

    Zákon stavia na protifašizme, uznáva náš zväz a hneď v deviatich bodoch stanovuje poslanie, podľa ktorého sa riadime. Ide o obdobné poslanie, aké máme aj v našich pôvodných stanovách.

    Najdôležitejšie však je to, že štát nám garantuje podporu. Aj finančnú. A tak dnes môžeme 70 % týchto prostriedkov poskytovať na činnosť 35-tim našim oblastným organizáciám.  Aby ste si však nemysleli, že ide o nejaké horibilné sumy, tak na jednu základnú organizáciu, ktorých máme vyše 600, pripadá pár desiatok euro.

    Sú to však štátom efektívne investované zdroje. Naša základňa už od roku 2010 neklesla, koľko veteránov nám zomrelo, rovnaký počet sa nám podarilo vždy získať. Dnes sme na úrovni 18 500 členov, ktorí si platia členské známky a od 70. výročia Dňa víťazstva nad fašizmom do tohtoročného Výročia SNP sme prijali asi 1300 nových členov.

    Ďalej sa nám podarilo iniciovať zákon o odškodnení vojnových sirôt. Robili sme prieskum, koľko takýchto vojnových sirôt máme. Podľa údajov z oblastných výborov nám vyšlo približne 400. Nakoniec sa však ukázalo, že medzi nami ich je ešte vyše 2000.

    Problémom tohto zákona však bola jedna jeho nesprávna formulácia, na základe ktorej neboli všetky vojnové siroty uspokojené.  Teraz chceme navštíviť pani ministerku spravodlivosti, chceme požiadať poslancov v parlamente, aby urobili novelizáciu, aby sa napravili chyby. Nech je naozaj odškodnený každý, kto má na to nárok.  

    Podarilo sa nám tiež prinavrátiť pôvodný názov Mostu SNP. To bola jedna z prvých vecí po mojom nástupe po roku 2009. Na poslednú chvíľu sa nám podarilo presadiť premenovanie Dňa obetí Dukly na Deň hrdinov Karpatsko-Duklianskej operácie…

    Z ostatného sa dá spomenúť zabezpečenie všetkých oblastných výborov výpočtovou technikou a teda zavedenie operatívnejšej počítačovej komunikácie s oblastnými výbormi. Vymenili sme šéfredaktora Bojovníka. Vytvorili sme mediálne oddelenie. Dokopy platíme osem ľudí a v oblastných výboroch máme plateného vždy len jedného funkcionára. Ten dostáva od 100 do 500 €, v závislosti od počtu členov danej oblastnej organizácie.

    Z financií, ktoré sme získali z rôznych projektov sa nám podarilo zrekonštruovať suterén našej budovy, kde pripravujeme stálu výstavu o vzniku a činnosti nášho zväzu. Chceli by sme ju otvoriť na tohtoročnú oslavu Dňa hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie a ostatok na budúci rok na Deň víťazstva nad fašizmom 2017. 

    Verejnosť dlho vnímala SZPB ako organizáciu určenú pre tých, ktorí zažili vojnu na vlastnej koži. Ako organizáciu, ktorej gro činnosti spočíva v spomienkových podujatiach. Máte po svojom nástupe do vedenia v SZPB dojem, že obraz o tejto organizácii sa zo strany ľudí mení k lepšiemu?

    Prečo k lepšiemu? Nebodaj chcete naznačiť, že obraz SZPB bol niekedy kvôli tomuto zlý?

    Pozrime sa na to inak. SZPB bola roky stavovskou organizáciou. Kým nás bolo niekoľko desiatok tisíc, tento omyl bol trochu skrytý. 

    Dnes sme otvorení celému Slovensku, ba máme aj zahraničných členov. Spoliehame sa však na potomkov priamych protifašistických bojovníkov a na našich sympatizantov. Veľmi aktívne pracujeme so školskou mládežou – to sú naši nasledovníci.

    V rôznych oblastiach nám pomáhajú starostovia, primátori a poslanci rôznych stupňov. Osobne sme nezbadali, že by starší funkcionári odchádzali, pretože mnoho z našich členov sú práve deťmi alebo príbuznými tých, ktorí odišli.

    Máme dve veľmi funkčné komisie, komisiu pre prácu s učiteľmi, ženami a mládežou a historicko-dokumentačnú komisiu. Okrem toho máme rad výborných partnerstiev – s Jednotou dôchodcov Slovenska, Zväzom vojakov SR, s Úniou žien a s ďalšími organizáciami. Preto sa nám darí organizovať podujatia pre vekové i profesijné skupiny obyvateľstva.

    SZPB už nie je stavovská organizácia. Viac toho robíme na prospech iných ako pre samých seba. 

    Ako konkrétne spolupracujete s mládežou? Ako ju pripravujete na samotné členstvo, na možné preberanie funkcií a pod.?

    Predovšetkým tým, že spolu žijeme, že spolu organizujeme podujatia. A hlavne, že vzájomne si poskytujeme dôveru. Čiže prvoradé kritérium je chcieť byť „náš“. 

    Naša činnosť nie je nič tajomné, všetko vychádza zo zásady protifašizmu. Do Povstania išli bez prípravy aj 15-16- roční a nikto ich nepripravoval. Základné vnímanie sveta mali z rodín a my staviame na tom istom.

    No a ďalšie vzdelávanie? Vo svojich radoch máme lektorov, historikov, učiteľov či novinárov, ktorí však učia niečo podstatnejšie, ako sú dejinné dátumy a udalosti. My sa snažíme učiť premýšľaniu o týchto dobách.

    V čom je naša najväčšia sila, tak to sú regionálne vedomosti po našich rodičoch, prarodičoch, o regionálnom hnutí. Zastávame ideu, že každý región musí mať spracované svoje dejiny, ktoré sa musia dostať do škôl. Aby sa žiaci neučili iba to, čo sa stalo vo svete, ale aj to, čo sa stalo u nich doma. Veď nie nadarmo sa hovorí, že pod lampou býva najväčšia tma.

    Naši členovia teda musia vedieť kto naozaj bol ich osloboditeľom, kto ich vzdelával a pomáhal im v núdzi… 

    Od roku 1989 sa akoby ustupovalo od dejín SNP. Zdá sa, že je znevažované, vykreslené je ako nepripravené, resp. nie až tak historicky potrebné. Ako príklad uvediem tohtoročný 8. máj. Zviditeľňované bolo najmä to, že armáda Sovietskeho zväzu neoslobodila našu vlasť, ale znásilňovala ženy.

    Aby som bol na seba hrdý, že som víťaz vo vojne, musím mať už rodičmi vychované povedomie a hrdosť víťazov. Tí, čo to nemajú, sú ako baránkovia boží. Nemôžete po nich žiadať rolu pastierov, keď na to nemajú. Oni sú len „ovčania“, a preto sa vyjadrujú len k tomu, čomu rozumejú.

    Koľko intelektu treba na to, aby ste hovorili o znásilňovaní? K tomu sa vie vyjadriť aj hlupák. Lenže o koľko viac ho treba, aby ste sa zapojili do diskusie o podstate a príčinách SNP?

    Nie je tiež celkom pravda, že po novembri ´89 sa vo všetkom ustupovalo. Napríklad štátny sviatok Výročie SNP vznikol už v roku 1992.   

    Vy osobne máte ochotu skôr otvárať nekonfliktné témy, ako sú napr. Štúrovci, čo sa, samozrejme, všetci občania zhodnú, že sú dôležité a pozitívne. Našla by sa v SZPB odvaha otvárať aj témy, ktoré sú vyslovene kontroverzné? Ako príklad uvediem Banderovcov,  ďalej Interbrigadistov, alebo spomenúť také osobnosti ako boli Husák či Novomeský?

    Prepáčte, ale téma banderovcov a interbrigadistov je kontroverznou len pre toho, kto jej nerozumie. My sa v nej orientujeme, a preto s tým nemáme problém.

    SZPB vám ponúka iné „kontroverzné“ témy. Viete napr. o tom, že my už niekoľko rokov bijeme do toho, aby sme ako štát nestrkali hlavu do piesku pri rezolúciách OSN bojujúcich proti glorifikácii nacizmu a jeho hrdinov? Viete o tom, že to bol náš dvojtýždenník Bojovník, ktorý upozornil, že vďaka zneniu zákona o protikomunistickom odboji, ktorý si stanovil účinnosť od 6. 10. 1944, sú naši vojaci, ktorí prekročili hranicu na Dukle 6. 10. 1944 v podstate zločincami? Nie, Sovieti to nemohli byť, pretože tí našu súčasnú hranicu prekročili už 20. 9. 1944 a tú pôvodnú prvorepublikovú už v apríli 1944???

    Pre nás je kontroverznou a vôbec nezakrývanou témou aj sľub, ktorý naši priami účastníci boja s fašizmom dostali z tribúny 16. zjazdu SZPB, že im budú od januára 2016 zvýšené príspevky. Dnes máme september a…? A stále nič!

    No a čo sa týka banderovcov, tak spomenúť, že my sa tomu nevenujeme, tak to je priam urážka. Poprezerajte si náš dvojtýždenník Bojovník a uvidíte, že nikto na Slovensku nesleduje dejiny a vývoj banderizmu na Ukrajine tak intenzívne ako my.

    Chcete ďalší dôkaz? Kto udržiava spomienku na posledný boj s banderovcami v roku 1948??? Okrem nás, nášho oblastného výboru SZPB vo Svidníku (Základné organizácie Stropkov a Vyšná Olšava), nikto. Teraz máme novú dohodu s RTVS, a tak sa, dúfame, o niečom takom konečne dozvedia aj naši spoluobčania. My jej na to poznatky posúvať budeme.   

    Čo sa týka Novomeského a Husáka, v našom múzeu sa bude nachádzať i to, čo nie je možné vidieť nikde inde. Bude tam aj informácia o V. ilegálnom ÚV KSS, t. j. Husák, Novomeský a Šmidke. Vystavíme v nej ich dejinnú činnosť. Tak isto budeme uvádzať materiály o SNR po vyhlásení SNP. Čiže tam to prepojenie bude jednoznačné. 

     

    pavol-seckar-na-kalisti-2015

    foto: bystricoviny.sk

    Čo sa týka interbrigadistov, nedávno sme si pripomenuli výročie začiatku španielskej občianskej vojny a odhaduje sa, že v nej bojovalo asi 2000 občanov ČSR, z toho asi tretina boli Slováci. No nevie sa, či existuje nejaký dôstojný pamätník, alebo sa robia aspoň nejaké dôkladné štúdie o interbrigadistov. Keď si vlastne uvedomíme, že sú to naši prví antifašisti, tak je to trochu zarážajúce. Máte teda v SZPB ochotu otvárať aj takéto témy, ktoré nemusia byť momentálne vnímané pozitívne?

    Spresním vám údaj. Československých interbrigadistov bojovalo v Španielsku okolo tritisíc. V časoch socializmu sme sa tým obzvlášť pýšili, pretože Sovietov tam bojovalo „len“ asi 500.

    A čo sa týka štúdií. Prosím, nezamieňajte si SZPB za pracoviská vedeckého historického výskumu. Napriek tomu, že máme svoje historicko-dokumentačné komisie. U nás je na to VHÚ, Múzeum SNP… Ak sa ich vedci k niečomu novému dopátrajú, my sa to dozvieme presne tak, ako vy, ibaže my s novou informáciou potom pracujeme intenzívnejšie.  

    Napríklad v tomto roku sme na túto tému v Bojovníkovi uverejnili najmenej dva články. 

    Keď som už hovoril o Husákovi, spomínate si iste na vandalov z Košíc, ktorí striekajú farbu na busty politikov, pričom na súde sa obhajovali tým, že, citujem: “Dnes odhalíme bustu Biľaka, čo bude nasledovať zajtra? Postavíme bustu Husákovi a pozajtra Stalinovi?” Predstavte si, že by niekto prišiel za vami s ponukou osadenia pamätníka Husákovi. Išli by ste do niečoho takého?

    Prečo nie! Napríklad za Vianočnú dohodu jednoznačne. A spolu s ním všetkým, ktorí sa ňou združili. Alebo si myslíte, že teoreticko-praktický základ na SNP, ktorý nás dostal z tábora porazených na stranu víťazov za to nestojí? Ale potom sme naozaj každý na inom názorovom póle.

    Ja Vám k tomu poviem viac. Ak si dokážete prečítať a porozumieť Vianočnej dohode z decembra 1943, tak aj Vy sa postavíte nielen za ňu, ale aj za všetkých jej tvorcov. Viete, čo napríklad hlási článku 5, hlavy II? Vôbec nehovorí o valorizácii platov, dôchodkov… Vianočná dohoda je demokratickejšia – hovorí, aby sme si rozdelili to, čo si zarobíme!!!

    Čiže ak tomu budete rozumieť, okamžite pochopíte, že pojem valorizácia je len iný zakrývajúci spôsob na vykorisťovanie. 

    Aký máte názor na dehonestovanie pamätníkov antifašistov? Mám na mysli dvojicu Košičanov, ktorí dehonestujú takéto pamätníky dlhodobo, no médiá z nich robia morálne autority. Obyvatelia Košíc a okolia vedia, že títo tzv. umelci sa dlhodobo venujú dehonestácii a ničeniu pamätníkov, ktoré nie sú ničím problémové a provokujúce. Napríklad košický pamätník Červenoarmejcov či Ľudovíta Kukorelliho.

    Je to trestný čin! 

    Alebo ak znova pripomenieme banderovcov vo Veľkej Lodine, kde sa uskutočnil posledný povojnový boj s nimi v roku 1948. Tam tiež prišli a kamenný pamätník natreli na modro-žlto a tabuľu, kde bolo uvedené, ako boli zavraždení traja príslušníci ZNB banderovcami napísali “Lož”. Médiá ich napriek tomu stále podporujú i keď sa dopúšťajú týchto zločinov, pokladajú ich za morálnych hrdinov.

    Prečítajte si náš článok v Bojovníkovi č. 13/2016 na str. 5 pod názvom: „Polievanie a ničenie pamätníkov – hrozí občiansky konflikt?“ a spoznáte, že táto téma je omnoho hlbšia a zákernejšia. No a my sme, vďaka naším múdrym spolupracovníkom, o tom včas informovaní. Tento článok, napríklad, napísal expert na medzinárodné právo Branislav Fábry. 

    Vráťme sa ešte k banderovcom. Pokiaľ niekto popiera ich zločiny, je to podľa Vás nejako trestne stíhateľné? Ako by ste to osobne klasifikovali?

    Zločiny banderovcov sú zločiny proti ľudskosti a tým je povedané všetko.

    O bandervcoch vám prezradím niečo, čo Vám asi ešte nikto nepovedal. Naši bývalí partizáni hovorili, že Nemci nikdy v noci do hory nevošli. Báli sa! Banderovci však nie. Aj k mučeniu svojich obetí vraj pristupovali krutejšie. Rozrezať brušnú dutinu, tú naplniť kameňmi a potom brucho zašiť drôtom, bol ich bežný čin na výstrahu iným. 

    No stáva sa, že popierajú masaker v Kolbasove, kde vyvraždili deväť Židov, prichádzajúcich domov z koncentračného tábora. Spomínaní Košičania dokonca tvrdia, že banderovci boli iba chudáci, ktorých zámerom bolo dostať sa iba na Západ a že všetky tie banderovské masakre boli výmyslom komunistov a ich propagandy. Sú o tom spracované nejaké štúdie?

    A na čo sú vám štúdie??? Prečítajte si ich program, ich ciele. Tam je povedané všetko. Kto sú ich hrdinovia i kto je ich nepriateľom a čo s ním treba robiť.

    No a na to, aby ste identifikovali ich súčasných ideových spojencov, tiež nepotrebujete príliš veľa.

    K štúdiám o banderovcoch. Ani v múzeu SNP nie sú spracované štúdie, týkajúce sa tejto záležitosti. Dôvod mi nie je známy. Málo sú zvýraznené informácie o V. ilegálnom ÚV KSS, SNR, ktorá fungovala v SNP. Bolo to pritom urobené pred 50. výročím SNP. Je však už dohoda, že expozícia bude prerobená do 75. výročia SNP. Bolo možné urobiť viac? 

    V Rusku sa v poslednej dobe začala oživovať tradícia antifašizmu, ale u nás je to, mierne povedané, dosť kritizované – je to vnímané ako súčasť ruskej propagandy. Jedná sa o záležitosti ako je Georgievská stužka či cesty Nočných vlkov. Sú podľa vás tieto záležitosti konfliktné? Malo by to byť podľa vás vôbec kritizované?

    Omyl, v Rusku tradícia antifašizmu nikdy neskončila. A preto sa ani nikdy nemohla oživovať!!!

    Kto hovorí o antifašizme ako o súčasti ruskej propagandy? Predsa nedorazení pohrobkovia ľudákov. Stále majú totiž penu na ústach keď počujú, že sme ich vyprášili a ani „plakať“ sme im nedali. Veď uznajte, navždy musia žiť s biľagom porazených, preto tak zúria. 

    My tieto tradície víťazov udržiavame a sme na ne hrdí. Preto sa aj stretávame s ďalšími víťazmi.

    Naši členovia to podporujú a uznávajú. Teraz som napr. pozvaný do Moskvy na 60. výročie vzniku ruských veteránov vojny. V Bojovníkovi sa o týchto vzťahoch píše veľmi veľa a všade presadzujeme motto, že treba utužovať bratstvo, ktoré bolo spečatené krvou. Z rovnakého dôvodu udržujeme dobré vzťahy s Čechmi. Každý rok máme stretnutie s ich predsedníctvom, vymieňame si poznatky, názory, spoločné rezolúcie a prehlásenia, dokonca sme poslali rezolúciu do OSN za to, že nehlasovali proti fašizmu. Pričom proti rezolúcii odsudzujúcej glorifikáciu nacizmu sa postavili Američania, Ukrajinci, Kanaďania a Palau. My sme strčili hlavu do piesku a zdržali sa hlasovania. Dočítali ste sa o tom na webe MZV SR? Nie? Ani my nie.  

    Ako vnímate horúcu tému na našej politickej scéne – Kotlebovu ĽS – NS? Taký fakt, že existuje, ako aj že je zastúpená v NR SR. Na sociálnych sieťach si čoraz častejšie môžeme prečítať bizarné komentáre typu: “môj dedko bojoval v SNP, no ja som aj tak volil Kotlebu…”

    Každá vojna, každý problém, vzniká zo sociálnych otázok a nespokojnosti obyvateľstva. Oni využívajú to, čo podcenili predošlé vlády. Masy ľudí lákajú poukazovaním na nesplnené sľuby a ešte neriešené mnohé aktuálne problémy. Preto si mnohí mladí ľudia myslia, že Kotlebovci sú spasiteľmi. Lenže táto lož má tiež krátke nohy.

    Volili ich na celom Slovensku. Nemienim momentálne kritizovať žiadnu vládu, no doteraz každá má nesplnené sľuby. A hlavne, vráťme sa k Vianočnej dohode hlava II, článok 5 a odstránime živnú pôdu akéhokoľvek hnedého ľudáctva. Tí, ktorí tento článok nebudú akceptovať, stávajú sa buď vedomými alebo nevedomými (rozumej nevzdelanými) spolupáchateľmi ľudáctva. 

    Artur Bekmatov, Dušan Janek

Copyright © 2012 KROKY. All rights reserved. TOPlist