zmenšiť zväčšiť text
Články
  • Hasta siempre, comandante!

    November 26th,2016 Posted in Články, Komentáre, Zo sveta

    d1dd549f7f2294b0cd754f27f72f3d15_XLSom marxista-leninsta a budem ním do konca svojich dní.
    Fidel Castro

    Keď sa 25. novembra 1956 vydával Fidel Castro na maličkej dieslovej jachte s názvom Granma z Mexika na Kubu nemal nič. Len osemdesiatjeden chlapov, ktorých ešte v prvý deň skolila morská choroba, zopár pušiek a pevné presvedčenie o tom, že v boji, do ktorého sa práve chystá, musí zvíťaziť – pretože je to boj za správnu vec.

    Dva roky na to, 1. januára 1959, Castrovi povstalci obsadili Santiago a na druhý deň začali oslobodzovať Havanu, obyvatelia ktorej vodcu kubánskej revolúcie vítali s nadšením. Castrovi sa nielen podarilo rozšíriť rady partizánov, úspešne čeliť mnohonásobnej presile armády generála Batistu (legendárny Che Guevara napríklad oslobodil mesto Santa Clara, v ktorom boli takmer štyri tisícky vládnych vojakov, len s 340 partizánmi), ale predovšetkým získať si na svoju stranu obyčajných, vo väčšine prípadov chudobných, Kubáncov.

    Samozrejme, ľavicový revolucionár znárodňujúci majetok amerických korporácií len 180 kilometrov od pobrežia Floridy, postavil americké elity do pozoru. V roku 1961 preto americká vláda vycvičila, vyzbrojila a poslala na Kubu 1400 Kubáncov, ktorí ale neuspeli. V tom istom roku zaviedli Spojené štáty ekonomické embargo, ktoré trvá dodnes, a ktoré kubánskej ekonomike spôsobilo za 55 rokov trvania škodu takmer 975 miliárd dolárov. Podľa vlastných slov prežil Fidel 638 pokusov o atentát a s úsmevom tvrdil, že ak by prežívanie pokusov o atentát bolo olympijskou disciplínou, tak by v nej získal zlatú medailu.

    Castrova Kuba sa však nezlomila, naopak. Bola nielen vzorom pre ďalšie ľavicové povstania naprieč celou Latinskou Amerikou – v Nikarague, Grenade, Kolumbii, Venezuele, ale aj inšpiráciou pre ďalších ľavicových lídrov, ktorí uspeli v demokratických voľbách ako napríklad Salvador Allende v Čile či Evo Moráles v Bolívii. Z malého ostrovčeka vzdoru tak vyrástlo regionálne hnutie čeliace diktátu nadnárodného kapitálu. Preto zostane Fidel nielen revolucionárom, politikom, štátnikom, ale aj ikonou odporu proti kapitalizmu a globalizácii.

    25. novembra 1956 sa Fidel na lodi Granma vydával na najvážnejšiu cestu svojho života, ktorá sa skončila včera – na deň presne po šiestich desaťročiach od jej začiatku.

    Hasta siempre, comandante!

    Artur Bekmatov, šéfredaktor

Copyright © 2012 KROKY. All rights reserved. TOPlist