zmenšiť zväčšiť text
Články
  • Vstanú noví bojovníci!

    August 19th,2014 Posted in Články, Komentáre, Publicistika

    „…nešpecifikovaná ľudská masa, nech hovorí akýmkoľvek jazykom, nie je z politického hľadiska ničím iným než poddajnou plastelínou v rukách úzkych politických skupiniek, udržiavajúcich si svoje postavenie či už terorom, alebo mediálnym ohlupovaním.“

    Neviem kto to povedal, ale mal svätú pravdu !

    Žijeme veľmi zložitú dobu. Zdá sa však, že si to nie každý uvedomuje a možno sa nad tým veľa ľudí ani nezamýšľa. Väčšina žije zo dňa na deň a myslí skôr na to, ako žiť a prežiť. Prijímať však svoj osud trpne s tým, že „tak to je, a my s tým nič neurobíme“ uľahčuje manipuláciu s ľudským vedomím. 

    Rok 1938 – 1945

    Preskočím niekoľko desaťročí v čase a zastavím sa v roku 1938. Bol to pre Slovensko pamätný rok – Mníchovský diktát. Mocní (Francia, Veľká Británia, Taliansko a Nemecko) rozhodli v Mníchove o rozdelení Československa vytvorením protektorátu Čiech a Moravy pod priamym diktátom Nemecka  a zdanlivo samostatného Slovenského štátu, kde fungovala predĺžená a tvrdá nemecká ruka. Bolo to len rok pred rozpútaním najkrvavejšieho teroru II. svetovej vojny. Mníchovským diktátom si Nemecko cielene otvorilo  koridor pre expanziu na východ – na Sovietsky zväz. 

    Vojnový Slovenský štát a nemecký vplyv nepociťovali všetci obyvatelia rovnako. Jedinou politickou stranou s vplyvom a mocou bola  Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty so svojim „predvojom“ Hlinkovou gardou. Nepohodlní a nelojálni boli likvidovaní, komunisti pracovali v ilegalite, Židia a Cigáni boli deportovaní resp. odvážaní  do pracovných táborov. „Dobre“ sa mali tí, ktorí kolaborovali s mocou a ľudia z rôznych pohnútok podľahli moci, pričom neváhali zradiť vlastných , mysliac si, že sa im podarí zachrániť sa spolčením aj s fašistami. Fungovalo udavačstvo a represálie. Tiso ako prezident podpísal ústavný zákon o vysťahovaní Židov a len do roku 1944 ich bolo vydaných do nemeckých rúk takmer 60-tisíc. Dnes sme svedkami, že Tiso je určitou skupinou priaznivcov velebený, stavajú sa mu pomníky a pasujú ho  za „záchrancu vlasti“.  

    Vojnová propaganda  vydávala organizovanie odporu voči nemeckému diktátu, proti rozpínavosti fašizmu za „puč“ a partizánske oddiely, ktoré sa formovali v slovenských horách  za hordy banditov. Myslenie najmä mladej generácie je oficiálne a cieľavedome ovplyvňované historikmi typu pána Ďuricu (učebnice, dejiny…)  Dôkazom, že ľudia veľmi nerozmýšľajú nad historickou pravdou, či nevnímajú súčasnosť cez históriu je aj voľba hailujúceho politického predstaviteľa propagandistov a obhajcov vojnového Slovenského štátu za predsedu VÚC v Banskej Bystrici. 

    Rok 1945 – 1989

    Po vojne, ale aj v čase, keď už bolo jasné, na koho strane je víťazstvo, veľa kolaborantov s Tisovou vojnovou republikou, fašistami a hlinkovcami  sa prispôsobilo novej politickej a spoločenskej situácii. Veľmi rýchlo sa vyzliekli z gardistických uniforiem, vyzuli čierne kožené čižmy a zložili „kyckaté čiapočky“. Z mnohých sa stali „horliví“ budovatelia ľudovodemokratického, neskôr socialistického štátu a nie ojedinele aj s legitimáciou člena strany vo vrecku. Lebo, ako mnohí konštatovali, „ dobre bolo byť v strane“. „Votreli“ sa do komunistickej strany  a aj vďaka ich „svedectvám“ a udavačstvu  dochádzalo k likvidácii poctivých a čestných ľudí.

    Komunistickú stranu však začali kompromitovať vlastní členovia, čím stratila prirodzenú autoritu a schopnosť byť riadiacou silou spoločnosti.  Mnohí z funkcionárov spyšneli a začali sa nadraďovať nad ostatných ľudí.

    Deštrukčná činnosť vo vnútri strany zohrala úlohu Trójskeho koňa a napomáhala k postupnému rozkladu až k pádu socializmu. Tento scenár sa osvedčil a praktizuje sa podľa vhodných podmienok až dodnes. Bezcharakterní, bezzásadoví a „ukrivdení“ ľudia sú vždy osvedčeným a vhodným nástrojom pre rozklad starých  a nastolenie nových „iných poriadkov“. Pre svoju záchranu dobre a účinne poslúžili nastupujúcej ponovembrovej garnitúre. Pohľad na ľudí „zahadzujúcich“ členské legitimácie komunistickej strany, učiteľov, funkcionárov, vedúcich a riadiacich pracovníkov pripomínal ľudí zhadzujúcich gardistické uniformy. 

    Rok 1989 – 2014

    Socializmus sa zrútil, k moci ale aj k  bohatstvu sa dostali ľudia kolaborujúci s novým nastupujúcim „demokratickým“ režimom. Bolo a stále je im jedno koho sú nástrojom a za akú cenu získavajú bohatstvo. Pomohli sprivatizovať – rozkradnúť prosperujúce podniky, pomohli k deštrukcii školstva a zdravotníctva. Bez hanby a výčitiek. Hlavne, že dobre poslúžili záujmom veľkých mocností ovládnuť „srdce Európy“ Československo. Ovládnuť Čechy a Slovensko politicky, ekonomicky aj vojensky. Nápadne podobný scenár spred 76-tich rokov. Od prvej pravicovej ponovembrovej vlády až po súčasnú sociálno-demokratickú, všetci viazali Slovensku slučku na krk v podobe Európskej únie a Severoatlantickej aliancie NATO.

    Dnes nám ju poriadne sťahujú  zákonmi a neodvolateľnými dohodami. 

    Tak, ako boli Slováci hnaní do vojny proti Sovietskemu zväzu za záujmy veľkonemeckej ríše, rovnako dnes, stojac na prahu hroziacej novej vojnovej apokalipsy vláda Slovenskej republiky plní príkazy velenia agresívneho vojenského paktu NATO. Ženie Slovensko do vojny, plniac záujmy Spojených štátov amerických. Takmer celý svet je ovládaný finančnými magnátmi riadiacimi politiku USA. Ešte im chýba bohatstvo ruskej zeme. Demagogicky vymývajú ďalej mozgy mladým ľuďom a z Ruska robia paradoxne najväčšieho vojnového štváča. Je to zvrátenosť a len nemysliaci človek uverí. Napriek tomu, že Rusi dali svojej „perestrojke“ veľmi dlhú uzdu, dnes sú odhodlaní svoju zem brániť a nevydať Spojeným štátom americkým. Bude to však veľmi zložité, ťažké a prináša už aj ľudské obete. V Rusku je  veľa oligarchov /rovnako sú na Ukrajine ale aj na Slovensku) ekonomicky a aj politicky ovplyvňujúcich moc. Nie sú tu však na večnosť. 

    Zahraničná politika našej vlády a jej servilonosť voči USA je až  bezhraničná.  Stratila akúkoľvek historickú pamäť a riadi sa danosťou súčasnej doby. Situácia pre zachovanie moci a peňazí to jednoducho tak vyžaduje. Na Slovensku (rovnako, ako v predchádzajúcich dvoch obdobiach) vládne a rozhoduje jedna politická strana, kolaborujúca najmä v zahraničnej politike a vojenskej stratégii s USA. A zdá sa, že „ „opäť je v nej dobre byť“. 

    Aj toto obdobie však pominie. Či nastane zvrat a kým smerom, či situáciu vyrieši vojna, alebo tvrdé kompromisy to neviem. Veľmi rýchlo sa dá preplávať časom, ale  vždy  sa zastavíme pri konaní a zmýšľaní ľudí, ktorí sa nemenia, len podmienky života vplývajú na ich konanie a na povrch sa dostáva ich vnútro, ich vyhranená a pevná povaha – charakter.

    Dejiny sa opakujú, len v inom čase. Vždy však vstanú noví bojovníci.     

    Viera Klimentová

Copyright © 2012 KROKY. All rights reserved. TOPlist