zmenšiť zväčšiť text
Články
  • Misia do minulosti a prítomnosti

    August 21st,2014 Posted in Články, Komentáre, Publicistika

    Tomu, komu je blízke aktuálne dianie a jeho spojitosť s historickými udalosťami zaiste neunikla skutočnosť, že rok 2014 je zaplnený viacerými významnými výročiami.

    Z pohľadu novodobých dejín slovenského národa a vlastne všetkých občanov Slovenska a rovnako tak, ako našich spolueuroobčanov spoza rieky Moravy, k takýmto významným výročiam určite patrilo 70. výročie Slovenského národného povstania a taktiež 70. výročie bojov 1. československého armádneho zboru v ZSSR a 2. československej samostatnej paradesantnej brigády v ZSSR v rámci bojov vo Východokarpatskej operácii vojsk 1. Ukrajinského frontu, pod velením maršala Ivana Stepanoviča Koneva.

    V prípade Slovenského národného povstania šlo o jeden z najväčších prejavov protinacistickej a protifašistickej rezistencie v Európe. Žiaľ, vyskytujú sa aj tzv. „novodobí historici“ a rôzni stúpenci „vojnového Slovenského štátu“, ktorí tento akt vzdoru proti „hnedému nacizmu“ (Nemecko) a „čiernemu fašizmu“ (Mussoliniho Taliansko) spochybňujú. Súčasne spochybňujú historickú skutočnosť, že práve tento akt vzdoru priviedol „vojnový Slovenský štát“ – niekdajšieho spojenca nacistického Nemecka do tábora tých, ktorí nacizmus a fašizmus položili, obrazne povedané, na lopatky.

    V prípade účasti česko-slovenského vojska vo Východokarpatskej operácii šlo o začiatok oslobodzovania a obnovovania štátnosti povojnovej Československej republiky. Na tomto úsilí sa okrem Sovietskej armády významnou mierou podieľali aj jednotky česko-slovenského vojska v zahraničí, rumunská armáda a spolu s nimi všetky zložky domáceho protinacistického a protiľudáckeho odboja na Slovensku a taktiež proti kolaborantskému režimu v Protektoráte Čechy a Morava. Bola to práve prieskumná hliadka 2. československej samostatnej paradesantnej brigády v ZSSR, ktorá ako prvá na obnovovanej štátnej hranici vztýčila česko-slovenskú vlajku ako symbol obnovovanej štátnosti.

    Z pohľadu celosvetového diania k takýmto výročiam určite patria najmä sté výročie vypuknutia 1. svetovej vojny (1914 – 1918) a 70. výročie otvorenia druhého frontu v Európe, začaté kombinovanou námornou a vzdušnou strategickou výsadkovou operáciou OVERLORD, v zažitej rétorike nazývanej „vylodenie v Normandii“.

    Väčšina štatistík konštatuje, že 1. svetová vojna začatá 28. júna 1914, vzala životy takmer 20 miliónom vojakov a civilných osôb a milióny ďalších zmrzačila. Náklady vynaložené na jej vedenie si vyžiadali viac ako 200 miliárd US dolárov (a to v danej dobe dolár nebol len „zeleným papierikom“, tlačeným podľa potrieb Wall Streetu a americkej centrálnej banky FED, ale platidlom reálne krytým zlatom. Pozn. autora). Táto, do tých čias, najničivejšia vojna skončila až podpísaním prímeria vo francúzskom Compiégne, 11. novembra 1918. Už menej pripomínaným faktorom zostáva, že povojnové mierové zmluvy známe ako Versaillessko – Washingtonský systém síce zásadným spôsobom prekreslili mapu starého kontinentu, ale ako sa neskôr ukázalo nedokázali ochrániť svet pred ešte väčšou katastrofou – 2. svetovou vojnou.

    Druhou svetodejinnou udalosťou sa stalo otvorenie „druhého – západného frontu“, začaté v skorých ranných hodinách 6. júna 1944 na atlantickom pobreží Francúzska v Normandii. Na normandských plážach sa v šírke okolo 90 kilometrov vylodilo päť divízií vojsk západných spojencov – Američanov, Britov a Kanaďanov a niekoľko špeciálnych brigád (amerických RANGEROV a britských COMMANDOS) a zo vzduchu na padákoch a klzákoch pristáli tri vzdušné výsadkové divízie: 1. americká armády (gen. Omar Bradley), s 1. a 29. pešou divíziou, 82. a 101. vzdušnou výsadkovou divíziou v sektore UTAH a OMAHA; 2. britská armáda (gen. Miles Dempsey), s 50. a 3. pešou divíziou britskou, 3. pešou divíziou kanadskou a 6. vzdušnou výsadkovou divíziou britskou v sektoroch GOLD, JUNO a SWORD. Žiaľ, takpovediac v tieni udalostí, zostala účasť takmer dvoch tisícov Čechov a Slovákov, ktorí sa zúčastnili najmä vzdušnej časti operácie OVERLORD. Letecký personál česko-slovenského vojska vo Veľkej Británii od začiatku invázie totiž uskutočnil 147 operačných letov, čo predstavuje 3 500 hodín operačného nasadenia.

    Pokiaľ ide o inváznu operáciu OVERLORD v histórii vojenstva je výnimočnou, zasluhujúcou si pozornosť, ktorá jej bola pri príležitosti 70. výročia venovaná. Po vytvorení predmostia na normandskom pobreží západní spojenci do invázie zapojili hlavné sily, s úlohou postupovať do vnútrozemia Francúzska a ďalej až do porazeného nacistického Nemecka.

    Pri prejavoch prítomných predstaviteľov hlavných veľmocí bolo od francúzskeho prezidenta, Francoisa Hollanda, určite štátnicky múdre, keď aj za situácie až hysterickej rusofóbie tlmočil poďakovanie za „pomoc poskytnutú z východného frontu – uskutočnenie strategickej útočnej operácie BAGRATION (vojska 1. pobaltského a 1., 2. a 3. bieloruského frontu).

    Pri príležitosti oboch zmienených svetodejinných udalostí, Klub generálov Slovenskej republiky, z iniciatívy generálmajora v. v. Ing. Svetozára Naďoviča, uskutočnil vojensko-historickú misiu, naprieč Rakúskom, Nemeckom a Francúzskom, až na jeho atlantické pobrežie v Normandii. Tejto výnimočnej misie sa okrem členov Klubu generálov Slovenskej republiky zúčastnili aj prizvaní členovia Klubu výsadkárov Slovenskej republiky, plukovník v. v. PhDr. Peter Švrlo, PhD. a plukovník v. v. JUDr. Jozef Petráš, v danej dobe starosta turčianskej obce Sučany a skupina podnikateľov, ktorí misiu podporili.

    Cieľom vojensko-historickej misie na pamätné miesta udalostí 1. a 2. svetovej vojny, týkajúce sa nielen minulosti, ale aj súčasnosti bolo pripomenúť si tieto udalosti, vzdať pietu ich účastníkom a súčasne reprezentovať Slovenskú republiku na miestach misie. Pozastavme sa pri jeho niektorých bodoch!

    Zastavenie prvé. Patrilo starobylému bavorskému mestu Augsburg a poskytlo hneď niekoľko zaujímavostí. Patrí k nim napríklad skutočnosť, že v roku 1530 bol v miestnej katedrále prijatý dokument Confessio Augustana (Augsburgské vyznanie). Na jeho základe sa ustanovila Evanjelická viera Augsburgského vyznania. Inou zaujímavosťou je, že v meste sa nachádza pozoruhodné múzeum (v tvare údajne najväčšieho glóbusu na svete). V jeho expozícii sa nachádza taktiež údajne najstarší glóbus na svete, pochádzajúci z čias pred objavením Ameriky Krištofom Kolumbom v roku 1492. Expozícia múzea zahrňuje aj mapy a ďalší dokumentačný materiál o výpravách portugalských námorníkov a nemeckých kupcov do Indie za účelom dovozu a obchodu s korením, dovážaným námornými trasami z tejto krajiny do Európy.

    Z vojensko-historického hľadiska je Augsburg zaujímavý najmä tým, že v jeho blízkosti, na rieke Lech v roku 955, nemecký kráľ  a rímsky cisár Otto I. zastavil výboje Maďarov do západnej Európy. Jeho vojsko na rieke Lech v rozhodujúcej bitke zdecimovalo vojnovú výpravu maďarských kmeňových náčelníkov Bulesusa a Lehela. Po tejto udalosti Maďari upustili od ďalších výprav na západ a usadili sa v Karpatskej kotline.

    Zastavenie druhé – Verdun. Miesto jedného z najtragickejších a najkrvavejších bojových stretov 1. svetovej vojny. Mesto Verdun – pevnosť, respektíve jeho ovládnutie velenie nemeckých vojsk považovalo za kľúč k ovládnutiu tylového priestoru Francúzov a postupu na Paríž. Na druhej strane Francúzi si boli vedomí závažnosti situácie a rozhodli sa Verdun ubrániť za každú cenu. V strete francúzskych a nemeckých vojsk, ktorý sa v dôsledku obojstrannej neschopnosti viesť manévrový boj zmenil na vzájomné delostrelecké bombardovanie, v období od 21. februára do 19. decembra, prakticky bez víťaza a zjavného frontového úspechu, zahynulo 364 000 francúzskych a 338 000 nemeckých vojakov. Na mieste bojov, ktoré do povedomia vstúpili ako „pozičná vojna“ je zriadený monumentálny pamätník s cintorínom, ktorého desiatky tisíc hrobových krížov stále vyvolávajú pohnutie a pietu. Okrem toho, celé okolie Verdunu je miestom mnohých, starostlivo udržiavaných pamätníkov a miestom návštev tých, ktorí sa pri nich zastavujú v tichom zamyslení.

    Zastavenie tretie – Meudon. Toto mesto je vlastne predmestím Paríža s vlastným štatútom samostatnosti, ktorého počiatky začínajú spolu s budovaním Paríža ako hlavného mesta Francúzskeho kráľovstva. Taktiež ponúka viacero zaujímavostí. Nachádza sa v ňom sympatické múzeum histórie umenia mesta (Musée ď art et ď historie de Meudon), ktoré si účastníci so záujmom prehliadli. Okrem toho Meudon udržuje čulé partnerské vzťahy so slovenským mestom Brezno. Osobitnou zaujímavosťou však je, že v Meudone sa nachádza starobylý zámok zo 17. storočia prebudovaný na observatórium. V ňom svojho času začal svoju kariéru vedca, politika a vojaka Milan Rastislav Štefánik. V zámockom parku sa nachádza Štefánikova socha – presná kópia sochy z mesta Brezno, zriadená na tomto mieste z iniciatívy predstaviteľov a občanov mesta Meudon. Osobnosť tohto výnimočného Slováka tu pripomína aj pamätná doska s nápisom: „Milan Rastislav Štefánik – politik, francúzsky generál – významný vedec“. Členovia vojensko-historickej misie, spoločne s predstaviteľmi mesta Meudon so spoluúčasťou veľvyslanca Slovenskej republiky vo Francúzsku si po zaznení štátnych hymien oboch spriatelených krajín uctili pamiatku M. R. Štefánika položením venca.

    Zastavenie štvrté. Múzeum 2. svetovej vojny v Cannes a normandské pláže. Mesto Cannes je viac-menej známe ako vychýrené miesto konania prestížnych filmových festivalov. V našom prostredí je takmer neznáme, že v Cannes sa nachádza veľmi pôsobivé a komplexné múzeum 2. svetovej vojny s expozíciami postihujúcimi dianie na všetkých frontoch vojnových rokov 1939 – 1945. Okrem toho Cannes je aj východiskovým miestom k prehliadke normandských pláží a inváznej operácie zo severu na juh: UTAH, OMAHA (americký sektor), GOLD. JUNO, SWORD (britsko-kanadský sektor). Jednotlivé vyhliadky umožňujú utvoriť si obraz o tom, čo sa 6. júna 1944 v ranných hodinách na normandských plážach odohrávalo. Zasvätenejším je známe, že najobtiažnejšia situácia sa vytvorila v sektore výsadku 1. pešej divízie (americkej) OMAHA. Na tomto mieste veliteľ 16. pešieho pluku 1.pešej divízie, plukovník George Taylor oslovil svojich mužov pribitých nemeckou paľbou k zemi apelom: „Na tejto pláži sú len dva druhy mužov. Tí, ktorí sú mŕtvi a tí, ktorí tu ešte zomrú! A preto, ZA MNOU!“ 

    Nemenej podmanivo pôsobí vyhliadka z nemeckého oporného bodu Point du Hoc. Jeho dobytie prežilo len 90 mužov z 290 členného práporu elitných amerických RANGEROV.

    Zaujímavým exkurzom bola aj návšteva miesta výsadku 82.vzdušnej výsadkovej divízie, rázovitého mestečka Saint Mere Eglise. Na veži miestneho kostola stále visí atrapa amerického výsadkára, ktorý tu takto „uviazol“ v ranných hodinách 6. júna 1944.

    Dominantou normandských pláží je monumentálny americký vojenský cintorín, zriadený na planine nad sektorom výsadku OMAHA. Aj u tých najtvrdších pováh vyvoláva pohnutie… Tých 6 000 ľudských životov stratených v prvom dni inváznej operácie si určite zasluhuje pietu. Skutočnosťou však je, že plánovači operácie OVERLORD predpokladali straty omnoho vyššie. V prípade troch vzdušných výsadkových divízií (okolo 20 000 výsadkárov) sa predpokladali až osemdesiat percentné.

    Ako už bolo konštatované, otvorenie druhého frontu v západnej Európe, začaté operáciou OVERLORD je nezmazateľným vkladom nielen do histórie vojen a vojnového umenia, ale aj do histórie a súčasnosti Európy.

    Zastavenie piate – Vouziers-Terron. Sú to miesta bojového nasadenia 21. a 22. pluku česko-slovenských légií, sformovaných vo Francúzsku počas 1. svetovej vojny pod vedením M. R. Štefánika. Aj tu misia Slovákov s predstaviteľmi mesta Vouziers a pridelencom obrany pri slovenskom zastupiteľstve v Paríži, plukovníka Ing. Tibora Šámala navštívila miesta posledného odpočinku Slovákov, ktorí tu ďaleko od svojich domovov skončili svoju životnú púť. Aj v tomto prípade si určite uznanie zasluhuje počin organizátorov misie, ktorí si zaumienili zistiť mená a čísla hrobov Slovákov – legionárov, pochovaných na miestnych starostlivo udržiavaných vojenských cintorínoch. Je dosť pravdepodobné, že miesta posledného odpočinku týchto mužov zostali neznámymi aj ich najbližším príbuzným. O to pôsobivejším sa stalo, keď člen misie plukovník v.v. JUDr. Jozef Petráš, v danom čase starosta turčianskej obce Sučany, položením kytice kvetov vzdal pietu vojakovi 21. pluku česko-slovenských légií, rodákovi Pavlovi Miertovi (Padol 21. októbra 1918 pri francúzskom mestečku Terron. Pochovaný je na vojenskom cintoríne Vouziers, č. hrobu 893.) Návšteva tohto pietneho miesta bola zakončená prijatím na radnici mesta Vouziers.

    Zastavenie šieste – Ulm. Aj toto starobylé bavorské mesto poskytuje mnoho zaujímavostí. Okrem iných, nachádza sa tu chrám, vyznačujúci sa hneď niekoľkými osobitosťami:

    -          vyznačuje sa údajne najvyššou chrámovou vežou na svete a postavili ho z iniciatívy a z prostriedkov mešťanov;

    -          ďalej sa vyznačuje tým, že chrám na centrálnom námestí poskytuje až dve tisícky miest na sedenie a v jeho priestoroch sa každoročne konajú koncerty až niekoľko stovák pozaunistov súčasne

    Z vojensko-historického hľadiska je mesto zaujímavé najmä dvomi pozoruhodnosťami: – v októbri 1805 tu napoleonské vojsko pod velením maršala Michela Neya porazilo rakúsku armádu a otvorilo Napoleonovi Bonapartovi cestu ku Slavkovu, kde sa 2. decembra 1805 odohrala historická tzv. „bitka troch cisárov“ (Napoleon Bonaparte, rakúsky cisár František II. a ruský cár Alexander I.). Z nej ako je známe ako víťaz vyšiel Bonaparte a otvoril si tak cestu k ďalším výbojom do Ruska;

    -          v meste ULM v časoch tzv. „Studenej vojny“ sídlilo veliteľstvo 2. armádneho zboru Bundeswehru a bol to práve tento vojenský zväz, ktorý bol považovaný za hlavného potenciálneho protivníka niekdajšej Československej ľudovej armády, ako 2. frontu strategického zoskupenia vojsk vtedajších členských štátov Varšavskej zmluvy.

    Na záver si pozornosť určite zasluhuje niekoľko postrehov.

    Prvým je skutočnosť, že na celej trase misie a na navštívených miestach je nespochybniteľne venovaná trvalá pozornosť histórii národov ich boju o prežitie a piete spojenej s úctou k tým, ktorí ju naplňovali a tvorili. Na rozdiel od slovenskej reality táto pieta nespočíva len v prejavoch politikov pri významnejších výročiach, ale je trvalá. Všetky pamätné miesta a vojenské cintoríny sú trvalo starostlivo udržiavané – čiastočne z rozpočtu ministerstiev obrany, čiastočne z fondov združení veteránov, dotovaných zo štátneho rozpočtu a čiastočne z rozpočtu miest a obcí. V porovnaní s týmto poznaním bizarne pôsobia nihilistické gestá niektorých provinčných politikov a verejných činiteľov s akými sme sa mohli stretnúť napríklad v Liptovskom Mikuláši, v Bratislave, ale aj v centre Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Rovnako bizarne pôsobia aj mnohé pamätné miesta a vojenské cintoríny a až šokujúco pôsobí zdevastovaný pamätník, príslušníkom 2.československej samostatnej paradesantnej brigády v ZSSR, nachádzajúci sa na území VUC Banská Bystrica v Krpáčovej. Je to memento, ktoré má priamu súvislosť so 70. výročím Slovenského národného povstania a 70. výročím Východokarpatskej (Duklianskej) operácie, ktorou sa začal proces obnovovania česko-slovenskej štátnosti. Takýto stav je súčasne výzvou pre zodpovedných ústavných činiteľov, štátnu a verejnú správu, ale aj pre oligarchov, ktorí sa zmocnili materiálnych, finančných a v nemalej miere aj morálnych hodnôt ľudu tejto republiky.

    Druhým postrehom je, že všetky pamätné miesta, ktorými misia prešla, sú masovo navštevované. A to nie len staršou generáciou, ale aj mládežou. Všimli sme si napríklad ako školská mládež absolvovala lekcie z histórie od svojich pedagógov priamo na pamätných miestach. Aj toto je výzva, tentoraz adresovaná slovenskej pedagogickej obci a celému výchovne vzdelávaciemu systému.

    Pri hodnotení vojensko-historickej misie Klubu generálov Slovenskej republiky konštatujeme, že jej ciele boli naplnené. Účastníci misie si pripomenuli miesta, ktoré nie sú len minulosťou, ale aj súčasťou slovenskej prítomnosti. Okrem toho pozitívne reprezentovali Slovenskú republiku a prispeli tak k tomu, aby naša krajina bola vnímaná ako dôstojný člen európskeho spoločenstva …

    plukovník v.v. PhDr. Peter ŠVRLO, PhD.

Copyright © 2012 KROKY. All rights reserved. TOPlist