zmenšiť zväčšiť text
Články
  • Dav potrebuje vodcu

    August 26th,2014 Posted in Články, Komentáre, Publicistika

    n.kGustave le Bon je francúzsky psychológ a sociológ, ktorý sa vo svojich dielach zaoberá fenoménom davového človeka. Davové správanie je charakteristické hlavne pre novovek, aj keď objaviť ho môžeme už omnoho skôr – v krížových výpravách či v inkvizícii. Ľudia v dave strácajú svoju individualitu a smerovanie, sú to ovce, ktoré idú tam, kam im povie pastier.

    História je plná vodcov. Celé minulé storočie je nimi poznačené. Tieto osoby dokázali strhnúť ľudí na svoju stranu, veľmi dobrými rečníckymi prejavmi ich presvedčiť o svojej pravde a zmanipulovať ich tak, aby ich slepo nasledovali. Základom úspechu bol okrem tendencie ľudí správať sa davovo predovšetkým apel na primárne pudy a potreby ľudí. Vodca sa ich snaží presvedčiť, že on im dá práve to, čo im chýba, poukazuje na negatívne aspekty spoločnosti a proklamuje, že  on je ten, čo dokáže situáciu zmeniť. Priestor tu dostávajú symboly ako národ, krása, zdôrazňujú sa kresťanské hodnoty. Prvoradé sú city, nie rozum.

    Dav tvorí skupina anonymných ľudí, ktorí sa zhromaždia na určitom mieste, pričom týchto ľudí spája určitá vzrušujúca príčina, sú ovládaní emóciami a afektom, je znížená ich rozumová činnosť, a čo je dôležité, ľudia v dave sa zbavujú svojej osobnej zodpovednosti. Nedokážu racionálne myslieť a konať, preto potrebujú človeka, ktorý to bude robiť za nich. Nemajú vlastnú vôľu, preto sa vedome obracajú na niekoho, kto ju má, a to je práve vodca.

    Podľa le Bona sú vodcovia spravidla mužmi činu, nie myšlienky (aj nedávne zvolenie Mariána Kotlebu je dôkazom, že davom je sympatickejšie rázne konanie ako neustále hovorenie o tom, ako by sa mali veci riešiť). Pre svoje idey odstavia všetko na druhú koľaj, či už ide o rodinu, alebo ľúbostný život. Uvedomujú si, že dav netúži po slobode, ale po otroctve, preto musia využívať prostriedky, ktoré si dav osvojí – neustále opakovanie svojich tvrdení, úderné heslá či slogany. Dôležitá je propaganda, ktorá slúži na vnútenie názorov.

    Gustave le Bon rozlišuje vo svojej knihe dva druhy vodcov, ktorí sa od seba rozlišujú voľou. Jedni sú vodcovia s okamžitou voľou. Ide o energických, smelých a búrlivých ľudí, ktorí sa postavia do čela akcie, ktorá vznikla náhle. Ako príklad môžeme uviesť kauzu Gorila. Pri prevalení megakauzy sa pár jedincov postavilo na čelo davu, ktorý protestoval proti korupcii v slovenskej politike. Ich nadšenie však čoskoro opadne, ako to bolo aj v spomínanom príklade. Druhá skupina je oveľa vzácnejšia, ide o vodcov s trvalou a pevnou voľou. Ide zväčša o zakladateľov náboženských smerov či veľkých diel. Svet na týchto ľudí bude vždy nazerať, bez ohľadu na to, ako (ne)správne boli ich tvrdenia. K tejto skupine patrí Mohamed.

    Ani v dnešnej dobe vodcovia nestratili na popularite. Obrovským vodcom pre súčasnú mediálnu verejnosť je práve mediálny svet, vrátane všetkých periodík, rádií či televízií. Médiá ohromným spôsobom ovplyvňujú správanie ľudí, vo veľkej miere manipulujú s ich názormi, prezentujú verejnú mienku, ktorú si osvojujú mnohí jedinci, potlačujúc pritom vlastný názor. Vytvárajú imaginárnu realitu, v ktorej žijú davy, predsúvajú im názory, ale aj to, čo majú a čo nemajú považovať za dôležité. Vládnu nám novinárske a finančné monopoly, ktoré hlúpo nasledujeme. Demokraciou sme sa neoslobodili, márne si nahovárame, že žijeme v neobmedzenej slobode. Naše životy a konanie naďalej ovplyvňuje hŕstka ľudí, len si to vo väčšine prípadov odmietame priznať.

    Nikola Kokiová

Copyright © 2012 KROKY. All rights reserved. TOPlist